Za kapustou na Ukrajinu
Viezli sme ešte jedného človeka od nás z dediny. Počul, že ideme na Ukrajinu, tak nám prišiel povedať, že aj on ide. Zašli sme poňho ráno. Nevedel som, že ide s nami, tak som bol nasratý, že už je po pohodičke. Onder nezatváral ústa… Dávame rádio na plné gule, aby stíchol. Nie, ten kričí… Potom sa ženieme stopäťdesiatkou, aby sa zľakol, tak hádam stíchne. Nie, páči sa mu, ťahá ma za rukáv a vysvetľuje, ako si ženu našiel. Potom o vnukoch: „Vnuk je najlepší basketbalista v dedine.“ Poznám mu vnuka, čitateľu, chlapec je drevo, nemá dve percentá talentu, blokuje hru, lopty odletujú, potkýna sa, padá, udiera sa a plače so sopľami.
Ivan Medeši vydal román Vilkovia a vy si môžete prečítať ako dopadla biznisová cesta na Ukrajinu!