„Mala som kedysi dokonca záväzok masturbovať len v pracovné dni, nikdy nie v nedeľu a sviatok,“ píše spisovateľka Soňa Uriková a blogerka Michaela Rosová jej odpovedá: „Keďže na publicistický text to nevyzerá, napadlo mi, či by sa Urikovej text nedal vnímať ako text umelecký.“ 

Blog spisovateľky a blogerky Michaely Rosovej v Denníku N si vyslúžil popularitu najmä vďaka jej ostrému štýlu a schopnosti písať o slovenskej literatúre a ľuďoch okolo nej zaujímavo a na naše pomery netradične. Niektoré jej texty si prečítalo vyše 5 tisíc ľudí, čo je na literárny blog nevídané číslo. Žiaľ, jej posledný príspevok má dátum 10. marec 2021, odvtedy je u Rosovej ticho a mŕtvo, akoby sa kamsi odsťahovala. Kým sa vráti, pripomeňme si ju jej starším textom, v ktorom predviedla voľnú zostavu na tému „čítanie s komentárom a záverečným vyznaním“.

Káčerovci aj Ztracené dívky

Spisovateľka, manažérka kultúrnych podujatí, lektorka a porotkyňa Soňa Uriková sa publicistike príliš nevenuje, nemá na to zrejme popri svojich aktivitách čas, ale jej text Ako sa naučiť masturbovať pri rozprávkach, ktorý vyšiel v magazíne Kapitál, vyvolal pozornosť. Nuž, téma sebaukájania nepatrí v slovenských médiách medzi každodenné, práve naopak, navyše Soňa Uriková svoj text napísala odvážne, preto sa tomu nečudujme. Jej text je príťažlivý nielen svojim názvom, ale aj miešaním spomienok na prvé dotyky s vlastnou sexualitou s rôznymi rozprávkovými knihami či filmami. Na pretras sa dostanú napríklad bratia Káčerovci z Káčerova, rodina Addamsovcov, film Na vlásku, porno komiks Ztracené dívky či desivá kniha Angely Carterovej Krvavá komnata, spracúvajúca klasické rozprávky.

Rosová začína

Do jej textu sa začítala aj obľúbená prozaička Michaela Rosová a zareagovala naň vo svojom blogu. Svoj príspevok nazvala Žena s rukou v nohavičkách (28.01.2021) a na Urikovú vybehla zhurta: „Mohli by sme povedať, že autorka nezvláda štruktúrovaným spôsobom podať svoju myšlienku, skôr sa však zdá, že nijakú myšlienku vlastne nemá. Prípadne ich má primnoho.“ Aby ju však niekto neobvinil z rovnakého, Rosová pre istotu zrekapituluje, o čom Urikovej text je a tento odsek uzavrie oslňujúcim saltom: „Záverečná podkapitola prinesie guláš z pieskoviska, prvých bozkov a svadby, ženské predstavy a neistú maskulinitu, a úplne nakoniec niekoľko extrablbých viet, ktoré si tiež rozoberieme zvlášť.“

Kýptiky povešané okolo

Po tomto úvode sa obľúbená prozaička trocha vydýcha a potom sa pustí do analýzy textu akoby oberala mäso z údenej makrely, pričom každý kúsok skomentuje a poukáže na nedostatky. Spomenie Junga, Meletinského, knihu Ženy, které běhaly s vlky, televízny seriál After, terapeuta Miltona H. Ericsona a v každom odseku nezabudne Urikovú poriadne nakopnúť: „Neviem, čo jej nadiktovalo tento článok, ale rácio podľa mňa nie.“ Alebo: „Soňa Uriková rozoberá tie najosobnejšie veci v živote ako mäsiar.“ Prípadne: „Článok Sone Urikovej nevdojak vyzerá, akoby ju prednostne zaujímala rozšafnosť jej vlastného dozrievania, kým súvisiace analýzy sú len kýptiky náhodne povešané okolo.“

Rácio jej nediktuje

Na konci voľnej zostavy, keď z údenej makrely zostala len kostrička, sa obľúbenej prozaičke vyplavili do krvi endorfíny a odrazu dostala zmierlivú náladu: „Poznamenám, že jeden nepodarený text ma neodradí, Soňa Uriková mi stále pripadá ako to zaujímavejšie na slovenskej intelektuálnej scéne. Tento dojem mi tiež nediktuje rácio. Mám proste pocit, že je schopná samostatného myslenia.“ 

Aká veková kategória?

Štýl obľúbenej prozaičky a blogerky Rosovej je uhrančivý a až po prečítaní jej textu si uvedomíme, že k téme detská sexualita a rozprávky ako nástroj sexuálnej výchovy toho tiež veľa nepridala. Vytknúť jej môžeme presne to isté, čo ona nahádzala na hlavu obľúbenej porotkyne Urikovej. Upozornila nás na ďalšie zdroje a literatúru, ktorú k tejto téme odporúča a napokon uznala: „Tiež nie som odborník a na nejakú zmysluplnú debatu by sme si museli vymedziť, o akej vekovej kategórii sa vôbec bavíme, alebo hocijakým iným spôsobom si tému zúžiť.“

Sex funguje

Oba texty stoja za prečítanie, už aj preto, že Uriková otvorila zanedbávanú tému detskej sexuality a Rosová k nej pripojila svoj podnetný poznámkový aparát. Opäť sa však potvrdilo jedno: dajte do nadpisu slovo "sex" alebo čokoľvek s ním spojené a čítanosť vám vyskočí niekoľkonásobne. Zatiaľ čo priemerná návštevnosť článkov v Kapitáli je 400 až 600 čitateľov, Urikovej text ich doteraz nazbieral 2666. Rosovej text si prečítalo 1861 čitateľov. Obe autorky si tak môžu veselo padnúť do náručia a tešiť sa z toho, koľko fanúšikov získali.

Oba texty si môžete prečítať tu: