Kniha

Päť autoriek a jeden príbeh? A prečo?

Ak ste o knihe Azaelov pád doteraz nepočuli, pravdepodobne nechodíte do kníhkupectiev, ani na Instagrame nesledujete knižné účty dievčat, čítajúcich komerčnú literatúru pre ženy. Autorská štafeta piatich vychytených a skúsených slovenských autoriek totiž riadne rozvírila vody sociálnych médií a anotácie naznačujú, že Azaelov pád je strhujúci romantický triler, "aký ešte na Slovensku nevznikol". Aká je však pravda?

Knižné štafety väčšinou znamenajú, že jeden organizátor (autor, vydavateľstvo, fanúšik) vytvorí zoznam čitateľov, ktorí dostanú jednu knihu. Najskôr ju číta Čitateľ 1, ktorý do nej píše svoje poznámky, vyznačuje zaujímavé pasáže, skrátka, delí sa o svoje pocity pri čítaní. Následne ten istý výtlačok pošle Čitateľovi 2, ten tiež urobí poznámky a takto sa pokračuje až po posledného čitateľa, ktorý knihu odošle späť k organizátorovi. Výsledkom štafety je hojne popísaná kniha obsahujúca pohľady rôznych ľudí na ten istý text. Ide o pomerne rozšírený a dosť zaujímavý nápad, ktorý dobre funguje. Čo sa však stane, keď sa štafeta zo sféry čítania prenesie do sféry písania? 

Azaelov pád

Spisovateľky Vladimíra Šebová, Ivica Ďuricová, Vanda Kys, Michaela Zamari a Baja Dolce sa rozhodli štafetu nečítať, ale ju rovno napísať. Samotný projekt vznikol vraj náhodou, keď sa päť autoriek prvýkrát stretlo. Vladimíra Šebová prišla s nápadom napísať štafetu bez osnovy, len s indíciami od čitateľov. V doslove knihy sa píše: „To, čo spočiatku začalo ako zábava, sa vďaka veľkému záujmu čitateľov zmenilo na skutočný projekt.“ Nie je ťažké uveriť, že autorky sa pri písaní hlavne zabávali a neostalo im čas na rozmýšľanie o tom, o čom ich kniha má byť a či bude dávať zmysel.

Texty postupne vychádzali na internetovom portáli Wattpad, a teraz, aby sa k nim dostali aj tí, čo nemajú internet, vyšli pod názvom Azaelov pád aj knižne. Nie je to zlý nápad. Marketingovo to očividne zaberá, kniha totiž vyvolala omnoho väčšiu diskusiu ako sólo knihy týchto autoriek. Spisovateliek píšucich takmer výlučne knihy pre ženy je na Slovensku mnoho a presadiť sa na preplnenom trhu je ťažké. Reklamovať Azaelov pád ako "projekt, ktorý tu ešte nebol” teda zabralo.

Od jednej k druhej

Úvodnú kapitolu knihy napísala iniciátorka projektu Vladimíra Šebová, následne pokračovali ostatné autorky. Pri každej kapitole je uvedené meno jej autorky a v priebehu knihy sa spisovateľky striedajú. Niekedy pravidelne, inokedy nepravidelne (jedna autorka píše dve kapitoly za sebou a pod.). Nie je jasné, či autorky navzájom konzultovali svoje plány s dejom, alebo si "išli svoje“ a dej menila každá ako sa jej chcelo a ostatné sa museli prispôsobovať. Od čitateľov dostali autorky zbežné indície - mená hlavných postáv, dve svetové mestá a pár drobností navyše. V konečnom dôsledku čitatelia svojim zaangažovaním neovplyvnili nič podstatné, takže táto revolučná súčasť „projektu, ktorý tu ešte nebol“ je len pekným pozlátkom pre marketing. 

O čom to je?

Zhrnúť fabulu knihy Azaelov pád je ťažké, pretože autorky do svojich textov pridávali nové a nové zápletky. Treba však spomenúť, že ťahúňom deja nie je nič menšie ako záchrana sveta. Azael je heslo pre tajný projekt, ktorým je vypustenie vírusu, poeticky pomenované po padlom anjelovi. Patologička Rosalie, ktorá nevie dávať prvú pomoc (hádam preto, že za každú mŕtvolu navyše má príplatok), a architekt Sebastian (vlastne tajný agent), sa naháňajú po celom svete, aby zabránili vypusteniu vírusu, ktorý spôsobí pandémiu. Nuž, toto nie je nič nové, navyše tí dvaja sa SAMOZREJME do seba zamilujú, takže "projekt, ktorý tu ešte nebol", stojí na dobre vypĺznutom príbehovom klišé. 

Motivácia zloduchov

Neviem, či som nepozorná čitateľka, ale akosi mi ušlo, prečo chcú vlastne tí "zlí“ zničiť svet. Áno, ich motiváciou je vydierať všetkých najmocnejších predstaviteľov sveta, aby získali peniaze, ale keď vypustia vírus a zničia svet, čo už v takom svete budú robiť? 

Motivácia je dôležitým prvkom pre vytvorenie poriadneho zloducha, ale tu bola buď taká minoritná, že som ju prehliadla, alebo tam vôbec nebola.Vzhľadom na to, že knihu písalo päť hláv a minimálne ďalšie dve ju redigovali a čítali pred vydaním, sa mi to zdá, že autorkám čosi podstatné ušlo. 

Kde je napätie?!

Okrem uveriteľného a prepracovaného zloducha je základným pilierom dobrého trileru napätie a zvraty, ktoré prichádzajú nečakane a v dobre dávkovanej miere. V Azaelovom páde je ich však toľko, že na napätie nezostalo miesto na začiatku, na konci a ani v strede. Keď sa ukázalo, že už asi tretia mŕtva postava nebola vôbec mŕtva, už som dokázala len mrmlať: „Aha, okay, a tento kedy vlastne zomrel?“ Miestami vymýšľanie zvratov pôsobilo ako boj autoriek o to, ktorá vymyslí lepší. Namiesto spolupráce, ktorá je propagovaná v záverečnom doslove autoriek, sa to teda zvrtlo na marenie výkonu ostatných. 

Postavy

Rovnaký dojem mám z vykreslenia postáv. Rosalie občas pôsobí ako sivá myška, vedkyňa a doktorka, inokedy sa štylizuje do roly femme fatale v zvodných červených šatách. Sebastian je najskôr zvodca s charizmou Toma Hiddlestona, ku koncu sa však zmení na zamilovaného plyšového medvedíka, ktorý má oči len pre svoju Rosalie. V trileroch s romantickou zápletkou je chémia postáv dôležitým prvkom na fungovanie, tu však celkom zlyhala. 

Zhrnutie

Záporák bez motívu, napätie zabité zvratmi, chémia postáv slabá, takže možno to ešte zachráni koniec, pomyslí si čitateľ. Nuž, ani nie. Nič prekvapivé sa neudialo, autorky ostali verné romantickým zakončeniam, triler odsunuli až na úplný koniec, ktorý predstaví nový zvrat (áno, ďalší) a ten je predzvesťou druhej časti. 

Ostáva dúfať, že ak sa autorky rozhodnú napísať ďalšiu spoločnú knihu, nájdu si schopného editora, ktorý z ich internetovej, na pokračovanie písanej fantázie, urobí solídnu tlačenú knihu, ktorá bude mať nielen výborný marketing, ale aj obsah.

Prihlás sa na odber noviniek a získaj prehľad o slovenskej literárnej scéne
Prihlásením do newslettera súhlasíte so zasielaním obsahu prostredníctvom e-mailu. Kedykoľvek sa môžete z odberu odhlásiť.