„Prečo sú stoly prázdne? Poslal som posla napred, aby ste nachystali hostinu!“ jedoval sa saan.

„Moje hviezdy mi povedali, že pokrm prijatý po západe slnka ostane v črevách navždy. Mohli by ti aj prasknúť,“ mraučala Ljunara, dievča drobné sťa svetelná bodka na nebi, dcéra prvej drakalskej lukostrelkyne Ljunyaraš.

„Ljunara!“ zaručal saan. „Moje črevá sú ďaleko od tvojich sprostých hviezd! Tetti, slúžka života, zadrž moju ruku, lebo svoju pobláznenú manželku vyhodím z okna!“

Dominika Madro, princezná slovenskej fantasy, vydala novú knihu! Po legendárnej Svätyni prichádza s románom inšpirovaným fínskou mytológiou!

Viezli sme ešte jedného človeka od nás z dediny. Počul, že ideme na Ukrajinu, tak nám prišiel povedať, že aj on ide. Zašli sme poňho ráno. Nevedel som, že ide s nami, tak som bol nasratý, že už je po pohodičke. Onder nezatváral ústa… Dávame rádio na plné gule, aby stíchol. Nie, ten kričí… Potom sa ženieme stopäťdesiatkou, aby sa zľakol, tak hádam stíchne. Nie, páči sa mu, ťahá ma za rukáv a vysvetľuje, ako si ženu našiel. Potom o vnukoch: „Vnuk je najlepší basketbalista v dedine.“ Poznám mu vnuka, čitateľu, chlapec je drevo, nemá dve percentá talentu, blokuje hru, lopty odletujú, potkýna sa, padá, udiera sa a plače so sopľami.

Ivan Medeši vydal román Vilkovia a vy si môžete prečítať ako dopadla biznisová cesta na Ukrajinu!

Michele mi potom povie, ako ležíme vedľa seba na pohovke: „Nemyslel som si, že mi dáš na prvom stretnutí.“ 

Rozruší ma to, horúčkovito rozmýšľam, akože na prvom stretnutí, veď predtým bol ten basketbal, ten bozk na štadióne, dal mi aj ten papierik na Halloweene, so svojím telefónnym číslom, nevideli sme sa dnes prvýkrát, nie je mi to cudzí muž, nie, bože, je to manžel mojej najlepšej kamarátky.

A vôbec, čo tým myslí, čo tým naznačuje, že som kurva, isteže, a pozriem sa naňho trochu vydesene, trochu naštvane, na to nové vysoké a šľachovité telo, ktoré v ten deň začnem spoznávať, ktoré si začnem prisvojovať

Ivana Dobrakovová vydala novú knihu a vy si z nej môžete prečítať ukážku!

„Povedzte,“ načal Boris zdvorilo akoby novú konverzáciu, „čo vás sem privádza?“ „Jój, viete,“ povedala slečna neisto a rukou si prehodila prameň vlasov cez plece, „celý deň behám po divadlách, vernisážach, literárnych čítačkách, no stále som nenašla program, ktorý by ma zaujal, dostal sa mi pod kožu! Som z toho už unavená a smädná,“ povzdychla. „Preto som sem zašla – tu mi možno niekto poradí, čo by sa mi mohlo páčiť.“

Veľmi talentovaný Matej Rumanovský pripravuje knihu! Prečítajte si ukážku z románu, ktorý vyjde v PT Marenčin!

Keď Yesika so svojím sprievodom vyjde po poľnej ceste na otvorenú savanu, všimne si ich vojenská hliadka vzdialená pár stoviek metrov a začne na nich strieľať. Vystrašení prevádzači jej vtedy dajú na výber: ak sa chce útekom zachrániť, musí sa zbaviť buď svojej batožiny, alebo dcéry. Yesika okamžite pustí na zem celý svoj majetok, vezme vyčerpanú Evangelínu do náručia a beží.

Tomáš Forró vydáva novú knihu! Po nesmierne úspešnom Donbase. Svadobný apartmán v hoteli Vojna prichádza so Zlatou horúčkou, svedectvom o Venezuele, ktorá sa za pätnásť rokov prepadla z blahobytu a prosperity do totálneho chaosu.

Vaneska mala maľované vajíčko. Veľmi ľúbila svoju kraslicu. Dávala ju na poličku hneď vedľa mamičkinej fotografie, kde mala svoje čestné miesto. Hrdo ju ukazovala každej návšteve. Raz ráno sa zobudila a z vajíčka sa vyliahlo odporné kuriatko. Bolo po vajíčku. Tak sa skončilo Vaneskino šťastné detstvo.

Básnik Ľuboš Bendzák vydal novú knihu. Práce a dni sú básne v próze. Mikropríbehy. Ktosi napísal: "Z takmer každej jeho básne vanie až fyzická hmatateľnosť prítomného zážitku zachyteného v konkrétnom čase a priestore." Je to pravda. Nikto nedokáže popísať prázdnotu tak presne ako Ľuboš Bendzák. Prečítajte si krátky výber z nich.

Koľko mladých sa tu vystriedalo, porobili mesiac-dva a pošli. A dobre spravili. Starému Vidovi odfaklilo tri prsty, lebo sa snažil dotiahnuť dekel na výtlakovom valci. Jano Pelech spadol z rebríka a dochrámal si chrbticu. Pišta Sendecký sa priotrávil oxidom uhoľnatým a skoro umrel. Veľká zodpovednosť a malý plat. Namiesto metálu príde písomná výpoveď, podpísaná riaditeľom nemocnice, ktorý sa ani nebude unúvať prísť osobne.

Karlos Kolbas napísal najdrsnejšiu knihu minulého roka. Všetko alebo znič je dvanásť poviedok zo života, ktorý by ste nechceli žiť. Prečítajte si dve z nich!

„Neuveríš,“ naklonil sa na začiatku toho čudného roku ku kolegovi od fachu, „ale rozviedol som sa, lebo manželka pila. Začala puchnúť, súťažili sme, kto spuchne viac. V detskej izbe puchol syn, malý tučný gymnazista, no ten od sladkostí. V puchnutí spočívalo naše rodinné porozumenie. Muselo sa skončiť. A muselo sa skončiť zle. Ale čo sa neskončí zle? Po čase zasiahla moja matka. V záujme vnuka, tvrdila. Šlo jej aj o dobré meno rodiny, lenže naša rodina mohla mať vtedy už len takzvané dobré meno. Matka mala strach o našu povesť, no už dávno na nás ukazovali prstom. Napriek tomu, že sa jej báli.

Balla pripravuje novú knihu! Jej pracovný názov je V prázdnom ringu a ponúkame vám z nej niekoľko ucelených ukážok.

Luka asi najradše mal vesterne, asi i z praktickih dvovodov, apsencija smutnih scen, hrozostrašnih, a hlavne obhmatavanja. Tam a i ked sa kupali, tak to bolo v plne bojove zbroji, cez neaki Rio Grande, zahiteni za konjev hvost. Jak na to mislel, na ten Rio Grande, a ten hukot vodi, začelo ho tahat na malu. Ale ked ešte nebol pripraveni na stavanje, otočil sa z boka na hrbat, v ramci skromnih znalosti anatomije tušil, že tlak na mehir bude v tejto polohe najmenši a že ešte vidrži možno a i hodinu bez stavanja.

Obľúbený spisovateľ Zvonko Lakčevič vydal minulý rok román Maj nejm iz Luka (escadra, 2020), z ktorého vám ponúkame prvú kapitolu!

Vo vesmíre plynie čas inak, pomalšie. Čítala som, že astronauti, ktorí sa vrátia z misie, nezostarnú rovnako, ako ich kolegovia na Zemi. Je to akoby cestovali v čase. Čo by sa stalo so mnou? Čo by bolo s blízkou budúcnosťou? Rozplynula by sa do minulosti? Zostali by po nej aspoň falošné spomienky?

Cez sklené dvere vidím sestrinho manžela Mareka. Vycíti môj pohľad, stojí v hlúčiku svojich kolegov a keď sa k nim konečne prederiem, sprisahanecky na mňa mrkne. Vtedy mi to docvakne. Sestra mu prezradila, že som si prišla uloviť chlapa.

Obľúbená spisovateľka Anna Kiliánová vydala minulý rok zbierku poviedok Blízka budúcnosť (KKBagala, 2020), z ktorej vám ponúkame rovnomennú poviedku.

List vám píšem, hostia moji milí,

v nedeľnej, už tichej nočnej chvíli,

ja, príbuzná vaša spod Vysokých Tatier,

ja, vaša psia mater.

Vďačná som vám, že ma radi máte,

že sa do mňa radi posielate,

oj, veľmi som za to vďačná osudu,

že v nedeľu klopete mi na búdu...

Gigant slovenskej poézie, spisovateľ a prekladateľ Ľubomír Feldek, zverejnil túto báseň na sociálnej sieti a s jeho súhlasom ju publikujeme aj my. Vychutnajte si jej aktuálnosť a výstižnosť.