Rozprávka o maliarovi a hviezdičke

Rozprávač: Je veľa slávnych obrazov. Ale len jeden nad nimi doslova žiari. Namaľoval ho slávny maliar, Holanďan Vincent Van Gogh, ktorý žil v južnom Francúzsku. Ako by ste ho nazvali vy? Vincent mu dal názov Hviezdna noc. Aký je však tento obraz slávny a krásny, také isté veľké trápenie priniesol svojmu autorovi.

Vincent: Ach, noc, ako ma len trápiš. Také máš úchvatné farby, robíš také zvláštne tiene. Nie a nie sa dať ulapiť. Ale počkaj, veď ja niečo skúsim.

Rozprávač: Vincent teda namaľoval obraz, ktorý sa volal Hviezdna noc nad Rýnom. Maľoval v noci, zachytil v ňom odraz hviezd v rieke, ale nebol s ním ani trochu spokojný. To si ho už ale ktosi na nebi začal všímať viac. Jedna malá hviezdička sa započúvala do jeho nariekania.

Vincent: Toto nie je noc, ako ju vidím ja! Je to len obyčajná noc s obyčajnými hviezdami. Ach, kedy sa mi len podarí namaľovať to ako chcem.

Hviezda: Úbohý Vincent, ako sa pre ten obraz trápi. Kuk, pozri sa na mňa, ja ťa rozveselím. Kuk, tu som! Teraz som tu! Kuk!

Vietor: Fuuuuuuuuu! Jáááj! Čo to tu stváraš, Hviezdička? Chceš, aby som do teba narazil?

Hviezda: Och! Prepáč Vietor. Chcem len potešiť jedného maliara. Pozri sa. Každý večer sedí tamto na balkóne a pozerá na hviezdy. Rád by nás ale namaľoval inak, než všetci ostatní, ale nevie, ako. Hí! Mám nápad!

Vietor: No zbohom, to aby som sa pobral rýchlo preč! Fu...

Hviezda: Len tu pekne ostaň! Pomôžeš mi. Vyskočím ti na chrbát a ty ma pekne krásne prevezieš celou oblohou a keď ti prikážem: stoj! tak sa zastavíš a ja tomu človiečikovi urobím radosť hviezdnym svetlom.

Vietor: No nedbám, i keď z toho isto nič pekné nevzíde, fuuuuuuuuuuuuuuuuuu!

Rozprávač: A tak vietor letel, kam mu hviezdička kázala. Tu zasvietila, tam zablikala, niekde dokonca nechala za kamarátom vetrom doznieť jemný svetelný chvost. Maliar neveril vlastným očiam.

Vincent: Spím, či bdiem?! Nebeské divadlo! Brána k môjmu obrazu! Kde mám farby! Ech, čo tam po nich, pero stačí.

Hviezda: Pozri, Vietor, všimol si nás, už maľujeeeeeeeeeeeee...

Vincent: Čo to... Kde to... Veď už je ráno. To sa mi hádam všetko len snívalo. Ba nie! Nesnívalo! Veď toto je presne... Rýchlo, kde sú farby a štetce?! Slnko a ty svieť! Nepotrebujem už hľadieť do noci, sama za mnou prišla. Ďakujem ti, Hviezdička.

Hviezda: Môj milý maliar. Ako si ma len prekrásne namaľoval. Aha, Vietor, kamarát, i ty si tu na obraze.

Vietor: Nemám čas, musím letieť, fiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii...

Hviezda: Azda som nikdy nič krajšie nevidela.

Vincent: Tomuto obrazu môžem dať len jediný názov: Hviezdna noc. Nikdy na teba nezabudnem!

Hviezda: Zbohom, Vincent! Tvoj obraz raz bude veľmi slávny!

Rozprávač: Ale to ju už maliar nepočul. Sadol si na balkón a nechal slniečko, aby ho celého prehrialo. Konečne sa mu podarilo namaľovať noc inak, ako ju maľovali všetci ostatní. A veru aj Hviezdička mala pravdu. Obraz Hviezdna noc od Vincenta Van Gogha dnes patrí medzi desať najznámejších diel v celých dejinách umenia.