Rozprávka o Kriváni

Rozprávač: Určite poznáte príbeh o tom, ako Pán Boh stvoril nebo i zem za sedem dní. Nuž, presnejšie, trvalo mu to šesť dní. Na siedmy deň si musel trošku oddýchnuť. Obdivoval celý svet a, samozrejme, aj naše Tatry, ktorým ešte chýbal ich najznámejší symbol – vrch Kriváň. Dnes ho nájdete dokonca i na päťcentovej minci, ale v čase, keď si Pán Boh na chvíľku sadol, že si odpočinie, o Kriváni ešte nikto ani nechyroval. Všetky štíty boli rovnaké – hrdé a pyšné, rovné ako ihlany. Pán Boh sa na nich díval a zdalo sa mu, že im čosi chýba. A práve vtedy sa to stalo.

Pán Boh: Aké sú len tie hory utešené. Vyzerajú tak majestátne, tak hrdo, tak... tak nejako nudne! Kde nič, tu nič a zrazu, bum! Hory. Akosi som to nedomyslel. Niečo tam predsa len ešte dotvorím. Anjel – cestovateľ, nože poď sem!

Anjel: Tu som, Pane Bože, kam ma vyšleš teraz?

Pán Boh: Si zo všetkých anjelov najšikovnejší, preto verím, že svoju úlohu zvládneš.

Anjel: Spoľahni sa, Pane Bože.

Pán Boh: Krajina pod nami je krásna, ale akási pustá. Do tohto vreca som ti dal ešte nejaké prírodné krásy.

Anjel: Aké? Aké? Môžem sa pozrieť?

Pán Boh: Len nebuď veľmi zvedavý! Ale nazrieť môžeš. Čo na to hovoríš?

Anjel: Kopce malé i veľké, jazerá, stromy, lúky, kvetiny a tých zvierat, čo si mi pribalil! To je ale nádhera! Kam to mám všetko, Bože, uložiť?

Pán Boh: Preletíš ponad celý svet a postupne ho obsypeš krásami. Tu dáš niečo, tam dáš niečo. Aby všade, kam sa oko pozrie, bolo niečo pekné. Aby náš svet vyzeral utešene. Plánujem tam dať i ľudí, nuž, nech sa cítia dobre.

Anjel: Spoľahni sa, Bože. Budeš istotne spokojný.

Rozprávač: Anjel zletel z neba a poriadne sa rozhliadal na krajinu pod sebou. Rozsýpal spravodlivo krásy prírody. Plánoval, kam čo dať, aby bol Pán Boh s jeho prácou spokojný. Ako tak zamyslený letel, odrazu: beda! Nevšimol si, že letí príliš nízko nad tatranskými končiarmi, ktoré sa odrazu vynorili nad krajinou a boli nie len rovné a špicaté, ale aj ostré.

Anjel: Pozor! Pozooooooor! Som príliš nízko, nestihnem vyletieť vyššie, zavadím o vrcholy, jááááááááááj!

Rozprávač: A veru, stala sa galiba! Anjel pri svojom leteckom manévri zavadil krídlom o jeden zo štítov. Ten sa ohol a viac sa nevyrovnal. V snahe vyletieť vyššie sa anjel zahnal vrecom plným prírodných krás a to sa o ostrý končiar pokriveného vrchu roztrhalo. Celý jeho obsah sa rozsypal medzi skalnaté štíty. Zrazu medzi nimi bolo plno jazier, lúk i lesov, zvierat, kvetov, bystrín i vodopádov.

Anjel: Beda mi! Čo mi len na toto povie Pán Boh?!

Pán Boh: Prekvapil si ma, Anjel!

Anjel: Ja viem, Pane Bože, odpusť mi, ja som len...

Pán Boh: Vôbec som nečakal, že čosi také dokážeš. Je to dokonalé! Moje dielo je hotové, tu sa veru ľuďom bude páčiť!

Anjel: Ty sa naozaj nehneváš?

Pán Boh: Hnevať sa za takú nádheru? Kdeže!

Anjel: Ale čo ten pokrivený vrch?

Pán Boh: Nuž čo... je trošku krivý, budeme ho volať Kriváň. To bude skvost Tatier! Uvidíš, že si ho každý obľúbi.

Rozprávač: A to je veru pravda pravdúca. Krajina pod Kriváňom dostala omnoho viac krás ako väčšina miest na svete. A pokrivený vrch Kriváň každý obdivuje. Nakoniec, nebyť neho, ktovie, kam by Anjel všetky krásy odniesol. Vďaka Kriváňu ich máme tu, na Slovensku.