Sedem dlhých rokov museli čitatelia čakať na novú knihu Sone Urikovej a konečne je tu! Už za svoj debut, zbierku poviedok Živé ploty (KKBagala, 2015) získala niekoľko významných ocenení a literárna verejnosť si preto právom kladie otázku: čím prekvapí táto talentovaná autorka vo svojej novej knihe, nazvanej Dôvod na radosť (KKBagala, 2022)?

Spisovateľku Soňu Urikovú sme už v Literátovi spomenuli v súvislosti s kritičkou a blogerkou Michaelou Rosovou. Tá zaútočila na jej blogerský príspevok o detskej sexualite a celú kauzu sme zviditeľnili tu. Ak si prečítate Urikovej blog, bude vám hneď jasné, že nejde o útlocitnú autorku, ktorá sa vyhýba tabuizovaným témam. Práve naopak. To ju spája s jej generačnými kolegyňami, autorkami (prozaičkami) narodenými v 80. rokoch minulého storočia - Ivanou Dobrakovovou a Ivanou Gibovou. Keby Uriková vyprodukovala viac kníh, literárna kritika by už mala dosť potravy, aby mohla písať o generácii 80 (či niečom podobnom), organizovať na túto tému konferencie a naša literárna scéna by opäť trocha ožila. Takže jej druhú knihu (ak nerátame jej knihu pre deti Jašo na jarmoku), môžeme len nadšene privítať.

Bublanie pod povrchom

Tí, čo čakali, že Soňa Uriková príde s košatým spoločenským románom, budú zrejme sklamaní. Dôvod na radosť obsahuje sedem poviedok, akoby pokračujúcich v línii nastolenej už debutom: hutné, odohrávajúce sa v súčasnosti a zachytávajúce svet mladých žien na prahu stredného veku. Pod povrchom zdanlivo jednoduchých a bezvýznamných príbehov akoby však prebublávalo čosi znepokujúce a temné, čo jedného dňa môže spôsobiť katastrofu. Všetky poviedky sú majstrovsky vystavané a štylisticky dokonale zvládnuté, môžu ísť príkladom mnohým adeptom literatúry, aby si naštudovali, ako písať poviedku. Veľkým prínosom je aj humor, ktorý v poviedkach nájdete, zvláštny podprahový humor, irónia, vďaka ktorému problémy, ktoré postavy riešia, odrazu prestanete vnímať ako problémy, ale skôr pechorenie sa za niečím, čo je dôležité len v hlave postavy, ináč je to úplne bezvýznamné.

Pravda o Urikovej

Hoci Urikovej nová kniha vyšla len pred pár mesiacmi, na internete sa už vynorilo niekoľko vysoko pozitívnych hodnotení. V recenzii, ktorá vyšla v denníku Pravda, autorka Zora Handzová napísala: „Je to svet plný obrazov, vôní aj pachov, maličkostí, ktoré dajú do pohybu veľké veci. Svet plný dynamiky, čo sa stále krúti. Tie drobné príbehy majú v sebe poéziu aj napätie.“

Vtipné, nechutné, vulgárne?

Na populárnej knižnej stránke Goodreads sa čitatelia idú pretrhnúť od chvály. Napríklad čitateľka Zuzana Be napísala: „Soňa je majsterka v poviedkach so (zvráteným) zvratom. Vtipné, nechutné, vulgárne - také klasické príbehy z malomestského a vidieckeho života. Žiadna Bratislava, ale poriadne chotáre so sliepkami, zafajčené pajzle, ale aj tradičná slovenská dovolenka pri mori.“

Čitateľ Peter šiel ešte ďalej: „Výborné poviedky, pri ktorých aj vyprsknete od smiechu, aj vám skrúti črevá. Nepodliezavé a bez jediného zbytočného slova. Neidealizovaní hrdinovia v súkolí obyčajného, často trápneho a často bolestivého života. Decentný štýl bez otrepaných metafor, ktorý dokáže zachytiť dusno cynickych vzťahov medzi postavami. Väčšina sa odohráva v prostredí slovenského zapadákova, pár v mestskom kozmopolitnejšom prostredí. Najsilnejšie boli pre mňa poviedky z dediny, opisujúce mentálnu zaspatosť a predsudky. Boli kus patologické, ale aj trocha lyrické. Autorka čestne háji tradíciu našich najlepších poviedkarov. Prečítané na jeden dych.“

Hurajová číta Urikovú

Ak ste Soňu Urikovú doteraz nečítali a chcete si urobiť predstavu, akým štýlom píše, vypočujte si poviedku Slimačie denníky, ktorú vynikajúco načítala Lucia Hurajová v rámci podujatia Čau o piatej, ktoré organizuje vydavateľ Koloman Kertész Bagala. Ak sa dostanete až k záverečnej pointe, možno zažijete rovnaké prekvapenie, ako my, v redakcii Literáta a poviete si: „To bolo čo?“ A pustíte si poviedku ešte raz, aby ste si ju tentoraz vychutnali poriadne.