Recenzia

Nadužíva 
bodkočiarky, nezvláda pointy, ale aj tak prevyšuje ostatných autorov!

Literárny kritik Viliam Nádaskay sa začítal do knihy Ženy aj muži, zvieratá, finalistu Anasoft litera Richarda Pupalu! Jeho recenzia je viac ako priaznivá a autora dokonca prirovnal k majstrovi poviedky Dušanovi Mitanovi!

Viliam Nádaskay nie je žiadny amatérsky recenzent, ale rešpektovaný kritik z Ústavu slovenskej literatúry SAV a po jeho pochvale túžia mnohí slovenskí autori a autorky. Žiaľ, nedočkajú sa, pretože Nádaskay je nekompromisný a tvrdý a keď aj niekoho pochváli, zároveň mu vytne dve-tri cvičné zauchá, aby dotyčný vedel, ako správne písať slovenskú literatúru.

Skromný autor

Tomuto neušiel ani obľúbený autor Richard Pupala. Hoci je skromný a nenapísal toho veľa, každá jeho kniha sa prebojovala do finále literárnej ceny Anasoft litera. V roku 2015 kniha Návštevy (Marenčin PT), v 2018 Čierny zošit (Marenčin PT) a napokon tento rok Ženy aj muži, zvieratá (Lindeni). Väčšina ich recenzentov sa zhodla v jednom: Pupala píše výborné poviedky, ale sú temné a beznádejné, až z nich ide hrôza.

Žiadny optimizmus

Nádaskay vo svojej vyčerpávajúcej recenzii pozorne rozobral jednotlivé poviedky a tiež v nich nenašiel veľa optimizmu: „Názov (knihy) možno čítať vecne, ako signál, o kom a o čom bude reč. Presnejšie však hovorí, s akými postavami budeme mať dočinenia: ženy aj muži, (všetci sú) zvieratá. Sledujeme postavy, ktoré sa dokážu správať nevhodne, pudovo, neľudsky... Titul však presahuje aj do nekaždodenných, zvláštnych či priam bizarných situácií.“

Paralela s géniom

Keď už spomenieme bizarnosť a poviedky, hneď sa nám vynorí tvorba génia slovenskej poviedkovej tvorby Dušana Mitanu. Nádaskay našiel paralelu medzi ním a Richardom Pupalom: „Spoločnú majú nielen skratkovitosť, dôraz na pointu a mysteriózne, iracionálne konštruované príbehy, ktorých protagonisti vedome aj nevedome prekračujú spoločenské normy...“ Samozrejme, že toho našiel aj viac, čo si určite s radosťou prečítate v jeho recenzii.

Studená sprcha

Obávaný kritik si však všimol aj nedostatky Pupalovho písania: bizarné jazykové obraty, nadužívanie bodkočiarky, ktorá vo väčšine prípadov nelogicky zastupuje pomlčku, čiarku či dvojbodku, štylistické lapsusy či nezvládnuté pointy poviedok. Po tejto studenej sprche však prichádza záverečný odsek a najmä posledná veta, ktorá Richardovi Pupalovi určite zlepšila náladu aspoň na jeden deň: „Je celkom očividné, že priemerná poviedka od Pupalu hodnotovo a remeselne prevyšuje drvivú väčšinu súčasnej slovenskej poviedkovej (ak nie celkovo prozaickej) tvorby.“

Recenziu Viliama Nádaskaya na knihu finalistu Anasoft litera 2020 Richarda Pupalu Ženy aj muži, zvieratá, si môžete prečítať tu: