A je to tu! Radoslav Procházka svoje tajomstvo dlho neudržal! Naša recenzentka Ivana Zacharová si poskladala niekoľko indícií a hneď jej to bolo jasné: záhadný Michal Franka, autor knihy Na brehu spieva dav (Ikar, 2020), je pseudonym tohto známeho právnika a bývalého politika! Je skvelé, že vyšiel s kožou na trh a svoju druhú knihu už podpísal svojim pravým menom, čím sa zaradil medzi etablovaných slovenských literátov. Jeho politickú kariéru mu aj tak budú pripomínať len tí, čo knihy nečítajú a nekupujú.

Keď sa povie meno Radoslav Procházka, každý si okamžite vybaví tvár bývalého poslanca a politika. Dlhé roky sa venuje písaniu právnických publikácií aj glosovaniu politického a spoločenského diania. Vo vydavateľstve Ikar mu minulý rok vyšiel debutový román Brichtov boj. Lenže už aj vrabce na streche čvirikajú, že o prvotine sa nedá hovoriť, nakoľko pod pseudonymom autora románu Na brehu spieva dav (Ikar, 2020) Michala Franku sa údajne skrýva Procházka!

Sám sa prezradil!

Zatiaľ je to neoverená informácia, no autor sa prezradil úvodným citátom v knihe Brichtov boj a jeho nezameniteľný štýl je taktiež spoľahlivým indikátorom. Spisovateľ a šéfredaktor Magazínu o knihách Martin Kasarda tento názor podporil aj v recenzii pre magazín: „Dokonca, keby som si dovolil využiť štylistické nástroje, spôsob písania Franku a Procházku je veľmi podobný, dramatický, rýchly, presný vo vete, ale zároveň znepokojujúci v istom akoby reportážnom odstupe. Tá podobnosť je až zarážajúca, čo vedie k podozreniu, že Brichtov boj nie je prvý Procházkov román.“

Štylista a rozprávač

Ak teda zostaneme pri tom, že Franka a Procházka je jeden a ten istý človek a páčil sa vám vynikajúci román Na brehu spieva dav, o ktorom sme v Literátovi už písali, vedzte, že sa určite oplatí siahnuť aj po diele Brichtov boj. Rado Procházka je skvelým štylistom a rozprávačom a spracúva silnú tému boja za spravodlivosť a zároveň čitateľsky príťažlivo rozohral otázku komplexu mužnosti aj linku lásky. 

O čom to je?

Fiktívny príbeh mladého architekta Mateja Brichtu, ktorý spolu s otcom vedie architektonický ateliér, demonštruje neľútostnú zlodejinu v developerskom svete. Po roku intenzívnej práce na podkladoch pre štátnu zákazku, čaká Brichtovcov ľadová sprcha. Devoloper nechce platiť a firma sa rúti do krachu. Spor končí na súde, no rozsudok je v nedohľadne, hoci sú Brichtovci v práve. Dovolím si ironickú poznámku: niet sa čo diviť, na Slovensku je to tak. Otec tlak nevydrží, zomiera a Matej je rozhodnutý v zápase so slovenskými súdmi a arogantným protivníkom Lapinom vytrvať. Zúbkov Jerguš Lapin zo Zbojníckej mladosti bol sympatický zbojník, predstaviteľ čestnosti a spravodlivosti človeka, no Procházkov Lapin je ukážkou arogancie, spupnosti a sebeckosti. Súdne ťahanice sú napínavé a dramatické. Autor skrze ne demonštruje, ako to v našej krajine (ne)funguje. „Ja som divný, lebo chcem, aby mi zaplatili za robotu. Pojebaný štát toto, celý jak je, od piky.“

Ako si vyliečiť ego

V úvode som spomínala, že nosnou linkou nie je len súdny spor, ale aj boj s vlastnou mužskou integritou. Veď napokon podtitul románu znie Dejiny testosterónu v meste a na vidieku. Naštrbené sebavedomie nikomu na pohode nepridá. Matej Brichta sa nikdy necítil dostatočne akceptovaný a docenený svojím otcom, nehovoriac o nefunkčných vzťahoch so ženami. Nová priateľka mu odporučí návštevu u psychologičky. Ďalej už nemožno prezradiť ani slovo. Azda len toľko, že hrdinu čakajú skutočne krušné chvíle. Autor dej zamotal, vygradoval a pritiahol za vlasy, ale neobávajte sa, hru s čitateľom rozohral zručne a premyslene.

Príjemne ironický

Procházkovo písanie je svieže, má šťavu a autor je príjemne ironický. Ponúka zamyslenie nad tým, čo všetko by sa mohlo stať, ak nedokážeme spracovať pocit krivdy a ustáť polená hodené pod nohy, či už v biznise alebo vo vzťahoch. Odhliadnuc od frustrácie, ktorá sa nás zmocní pri čítaní zápletky okolo neuhradenej zákazky, prináša román pôžitok z dobrého, napínavého a štylisticky kvalitného textu.