Inferno na Polici je videokanál na You Tube a kto si len zo zvedavosti klikne na niektorý z jeho príspevkov, môže zažiť šok: zjavne dobre pripravená a poriadne nabrúsená moderátorka recenzuje niektorú z aktuálnych kníh, pričom si, ako sa hovorí, servítku pred ústa nedáva. Vynikajúco zvláda umenie pochváliť a zároveň nakopať do zadku, pričom miera jedného či druhého závisí od kvality recenzovanej knihy. Tou moderátorkou je literárna vedkyňa a publicistka Lenka Macsaliová a svoj videokanál prevádzkuje už od roku 2013. Nájdete na ňom vyše 100 video príspevkov, má 4,5 tisíc odberateľov a zatiaľ 627 523 zhliadnutí. Ak si uvedomíme, že sa nachádzame v oblasti nazvanej literatúra a čítanie kníh, sú tie čísla ohromujúce.

Inferno na Polici je zamerané na literatúru, ktorá má ambíciu zaujať najväčšie množstvo čitateľov, čiže na tzv. bestsellery. Cieľom príspevkov je však dopátrať sa pravdy: ide o kvalitnú (hoci aj komerčnú) literatúru, alebo o marketingové zlátaniny? Takže videorecenzie sa venujú knihám a autorom ako 50 Shades of Grey od E L Jamesovej, Snehuliak od Jo Nesboa, Stratené dievča od Gillian Flynnovej či Stephenovi Kingovi, množstvo príspevkov porovnáva rôzne knihy s ich filmovými adaptáciami. Podstatná časť videorecenzií je zameraná aj na bestsellerových slovenských autorov: T. Keleovej Vasilkovej, E. Urbaníkovej či J. Kariku, ale pozornosti neušli ani Balla (V mene otca), Rudolf Sloboda, Maxim Matkin, Dominik Tatarka a ďalší.

Ponúkame vám rozhovor s Lenkou Macsaliovou o Inferne na Polici: ako vzniklo a ako sa vyrába, ako reagujú diváci a autori kníh, a kam so svojim projektom v súčasnosti smeruje. Vzhľadom na to, že s autorkou Inferna na Polici som strávil pracovný polrok v redakcii Knižnej revue, rozhovor vedieme v uvoľnenom duchu a tykáme si.

Prvé videorecenzie si na You Tube zavesila začiatkom roka 2013, v rýchlom slede nasledovalo 31 videí, v podstate každé dva týždne jeden príspevok. Bol to naozaj razantný nástup na vtedy ešte prázdnu scénu slovenských youtuberov/riek, zaoberajúcich sa knihami. Takže prvá otázka: ako si sa k tomu dostala?

Inferno na Polici vzniklo počas mojich štúdijí na FiF UK, a bol to projekt, ktorý nebol nijakým spôsobom ich súčasťou. V tom čase bežala na webe relácia Peklo na talíři. Jej koncept ma zaujal a rozmýšľala som, ako ho pretransformovať na literárnu oblasť. Zároveň tu bolo uvažovanie o formáte. Z hľadiska metráže a dynamiky som sa rozhodla, že videá prispôsobím forme, akú vtedy mali videá herca a komedianta Raya Wiliama Johnsona v jeho projekte Equals Three.

Mala si už nejaké skúsenosti s vystupovaním pred kamerou?

V tom som bola a stále som amatér, avšak pred divákmi som už vystupovala roky, keď som sa venovala hudbe. 11 rokov som chodila na ZUŠ so zameraním na dychové nástroje, každý rok bolo mojou povinnosťou minimálne dvakrát účinkovať na žiackych a študentských koncertoch.

Tvoj štýl je zábavný, pútavý, odľahčený, občas lietajú aj vulgarizmy, komentár dopĺňajú ilustračné videá z rôznych filmov. Recenzie v tvojom podaní sú všetko, len nie nudné. Prečo je to takto? 

Chcela som si urobiť vlastnú platformu, na ktorej by som mohla uvoľnenejšie hovoriť o knihách. Video predsa len znesie viac ako papier, umožňuje hrať sa s rôznymi médiami. Byť kreatívny, dynamický a zároveň sa učiť písať a hovoriť o literatúre iným spôsobom. Odborne, no stále zrozumiteľne pre širšiu verejnosť. 

Mohla si sa predsa realizovať v odborných či popularizačných časopisoch. Na Slovensku vychádza 12 printových a 11 internetových literárnych časopisov...

Mala som, aj stále mám pocit, že literatúra nepatrí iba do tlačeného média či na weby časopisov. Formát, ktorý ponúkajú videorecenzie, je veľkou výzvou a veľmi veľa naučí používateľa a recenzenta mimo bežnú publicistiku.

V akom stave je podľa teba literárna publicistika na Slovensku?

Na toto neviem adekvátne odpovedať, nakoľko som už druhý rok od tejto oblasti odtrhnutá kvôli rodinným povinnostiam.

Sama uvádzaš, že tvoje recenzie patria do kategórie angry review. Môžeš nám to trocha priblížiť?

Na kanáli máme tri formáty. Videorecenzie, videoeseje a angry reviews. Angry review je v podstate „nahnevaná recenzia“. Tento subžáner som prebrala z amerického kontextu. Využíva sa hlavne v oblasti filmov, seriálov či videohier (Nostalgia Critic, Angry Joe a i.). Ide o to nebyť v mantineloch klasickej recenzistiky, ale dovoliť si na kameru ukázať aj svoje emócie. Tým pádom ide do popredia aj osobnosť hodnotiaceho, pričom pri bežnom recenzovaní ide o opačný pohyb.

Aké boli ohlasy divákov či fanúšikov literatúry? Chválili ťa, či hejtovali? 

Bolo to tak 50 na 50. Boli takí, čo nepochopili formát a videá im prišli nevhodné. Dochádzalo až k tomu, že ma urážali, pričom my sme chceli len poukázať, že nie každý bestseller je najlepší a najkvalitnejší. Druhá strana divákov akceptovala zvolený tón, ktorý sme udali pri tvorbe. Bavili a bavia sa na videách a prispievajú do diskusie o knihách. Momentálne sú však nepríjemné komentáre na minime, nakoľko sa venujeme už skôr videoesejám a tie nevyvolávajú až také silné emócie.

Všimol som si, že poctivo odpovedáš na komentáre pod príspevkami, či už pochvalné alebo vyrývačné. Máš nejakú hitparádu najhorších a najlepších reakcií?

Hitparádu nemám, hanlivé komentáre sa väčšinou opakujú v identickom znení - že závidím, že mám kritizovať, až keď ja vydám úspešnú knihu a podobne. Najlepšie reakcie boli asi tie osobné, tvárou v tvár. Fakt je, že či už na univerzite alebo na SAV s Infernom pedagógovia a kolegovia nemali problém.

Ako reagovali autori? Reagovali?

Niekedy vypisovali frajerky či frajeri autora/autorky mne či môjmu priateľovi, inokedy som sa nepriamo z rozhovoru dozvedela od autora, že som vlastne jeho knihu nepochopila. No a raz som sa v karikovanej vedľajšej postavičke objavila v slovenskom románe.

Ktoré svoje videorecenzie/príspevky by si označila ako najlepšie? Ktoré majú najväčšiu návštevnosť a dajme tomu prečo?

Z hľadiska produkcie patria medzi najlepšie videorecenzie ku knihám Trhlina a Priepasť. Do videí sme v tom čase zapriahli viacero kamarátov a známych, pretože sme si sami natáčali ilustračné zábery. V podstate sme si takýmto spôsobom urobili dva krátke filmy. Najväčší dosah majú videá, v ktorých sa venujem knihám slovenských YouTuberov (LucyPug, Gogo, Exploited). Menší dosah majú videá, v ktorých sa venujeme knihám, ktoré nie sú v rebríčku TOP predajnosti.

Kto tvorí tvoj tím? Ako to celé vzniká?

Väčšinu času tvorím videá so svojím partnerom Chrisom Bordáčom. S dabovaním ukážok nám pomáha Marek Čabák. Občas si zahosťuje vo videách aj Marek Baranyi. V podstate ide o projekt kamarátov a blízkych, ktorí majú vzťah k videotvorbe. Obsahová stránka relácie je moja doména a produkčná zase Chrisova. Prečítam knihy, napíšem scenár, natočíme zábery či už ilustračné alebo v kresle, nadabujem hovorené pasáže, zostrihám materiál, Chris skoloruje zábery, pridám podkladovú hudbu, zvukové efekty, grafiku, vizuálne efekty, Chris ešte dodatočne upraví zvuk a video vyexportujeme.

Ako je to s financovaním?

Projekt si financujeme sami, no posledný rok máme na stránke Patreon.com svoj profil. Používatelia nás tak môžu podporiť finančne a oni za to majú od nás pridaný obsah. Tvorím každý mesiac spravodajský podcast o tom, čo som prečítala, patreoni majú možnosť byť spomenutí vo videu a v spravodajovi a ako prví vidia nové videá.

Kto je tvojou konkurenciou v tejto oblasti? Kto na Slovensku robí niečo podobné, koho by si nám odporúčala? 

Čo sa týka angry reviews a videoesejí, tu konkurenciu nemám. Na slovenskom YouTube sa literatúre venuje menšie množstvo užívateľov. Videoerecenzie tvorí Juraj Búry na kanáli Multiverza. Dojmom z prečítaného, na štýl napríklad čitateľského denníka, možno vidieť na kanáli Fabula. Treba dodať, že záujem o knihy a čítanie pri tvorbe na YT ustal a presunul sa na iné platformy, Instagram, TikTok či Spotify (podcastový formát). Tam je toho podstatne viac. V našej videoeseji Zabíja booktube literatúru? sme sa aj tomuto fenoménu odbornejšie a bližšie venovali.

Je čudné, že si ťa ešte nevšimla žiadna televízia alebo veľkí kníhkupci (Martinus, Panta Rhei, atď), aby si pre nich buď pracovala, alebo ťa zastrešili svojou značkou. Čím si to vysvetľuješ? Alebo už nejaké snahy boli?

Zrejme ide o obavu z ich strany, nakoľko vedia, že moje videá sú úprimné a niekedy dosť ostré. Predsa len kníhkupci chcú skôr to, čo momentálne ponúkajú bookstagrameri, teda rýchlu, pozitívnu, nadšenú odozvu na nové tituly a ešte k tomu s pekne esteticky naladenou fotografiou daného titulu. Raz za čas sa stane, že naše videá zdieľa na sociálnych sieťach Artforum.

Na tvojom kanáli je vyše 100 príspevkov. V ostatnom čase ich pribúda menej, tempo si zvoľnila. Kde je Inferno na Polici teraz, v akej fáze sa nachádzaš? Čo plánuješ do budúcnosti? 

Momentálne je InP mojou "pracovnou prioritou", nakoľko som na rodičovskej dovolenke. Väčšinu voľného času vkladám svoje sily práve do neho, na vlastnú sebarealizáciu. Preto ak mi chodia ponuky na porotcovanie v súťažiach, recenzovanie, či účasť v diskusných formátoch, veľmi nerada, no dočasne, ich odmietam. Chcem sa viac sústrediť na vizuál formátu a obsahovú stránku aj mimo angry review. Minulý aj tento rok sa u mňa niesol v znamení nekupovania kníh a čítania len toho, čo som si doma nahordovala za ostatné roky. Je to môj osobný experiment, o tomto by som chcela spísať a urobiť videoesej. Taktiež o bookstagrame vo vzťahu k čítaniu v digitálnej ére, v neposlednom rade spracovať aspoň pár kapitol z mojej dizertácie o alternatívnej histórii v našej literatúre do videí. Momentálne mi na túto tému vyšla prvá videoesej nazvaná Čo by sa stalo keby...?, v ktorej, okrem iného, hovorím o knihe Jána Lenča Didaktická kronika rodu Hohenzollerovcov.

Pripravil Dušan Taragel/Literát.sk