Ivana Dobrakovová napísala knihu, ktorá všetkým vyrazí dych. Jej román Pod slnkom Turína začína ako oddychové čítanie pre vydaté paničky a končí ako antická dráma! Keď túto knihu dočítate, ešte dlho vám bude víriť v hlave a budete sa pýtať: Môže sa niečo také stať aj mne? Výbornú recenziu len pre Literát.sk napísala naša spolupracovníčka Ivana Zacharová.

Keď je koze dobre, ide na ľad tancovať. Takto cynicky by sa dal zhodnotiť sexuálny úlet hlavnej hrdinky najnovšieho románu Ivany Dobrakovovej Pod slnkom Turína. Samozrejme, románová zápletka nie je vôbec banálna, spracúva silné témy: manželskú neveru, patologickú závislosť, sexuálne násilie, deštruktívne vzťahy, stratu istoty, aj to, čo znamená byť cudzincom vo svete. 

Klame telom

Hoci Dobrakovová svojím vzhľadom pripomína jemné žieňa, v najnovšom románe dokázala, že klame telom. Kto by to povedal, že až takto otvorene opíše drsné sexuálne praktiky, pri ktorých sa azda aj zapýrite a knihu pre istotu ukryjete pred zrakmi svojich tínedžerov. Nenadarmo sa hovorí, že tichá voda brehy myje. Dobrakovová svojou tvorbou už dávno nastavila latku poriadne vysoko a s ľahkosťou primabaleríny ju každou novou knihou preskakuje. Je vynikajúcou štylistkou a skvelou narátorkou, čo oceňuje aj kritika. Som presvedčená, že ostatným románom má opäť našliapnuté do finále Anasoft litery, rovnako ako so všetkými doterajšími dielami.

Jedna vrstva za druhou

Tento text nie je recenzia v pravom slova zmysle, berte ho ako chválu výborného, viacvrstvového románu. Je na čitateľovi, koľko vrstiev dokáže nájsť, uchopiť a interpretovať. Niekto si vyberie erotický príbeh, druhý psychologickú sondu do neverou postihnutej rodiny, iný zas ponor do života ženy, kompenzujúcej si nejaké potreby. Dobrakovová patrí medzi originálne, svojské a veru aj odvážne autorky modernej slovenskej prózy, ktoré disponujú príťažlivým rozprávačstvom, stavajú sa proti zabehaným spoločenským konvenciám a spochybňujú zaužívané vzorce správania. V žiadnom prípade nezobrazujú ženy v pozíciách naiviek či žienok domácich, ich hrdinky sú väčšinou nejakým spôsobom vyšinuté. Za mnohé spomeniem aspoň Ivanu Gibovú a Janu Micenkovú. 

O čom to je?

Slovenka Kristína je šťastne vydatá za Taliana Marca, majú spolu dve deti, ani zďaleka nemusia obracať v ruke každé euro, a predsa... Kristína sa v cudzom meste cíti osamelá, prestáva si rozumieť s pubertálnym synom Manuom a so znepokojením sleduje narastajúce paranoje mladšieho Alessia. Našťastie sa zoznámi s matkou synovho spolužiaka, Olgou, a začnú sa stretávať. Je dobré si čas od času potrkotať o bežných veciach, vybehnúť na kávičku alebo len tak do mesta. Olga síce ide Kristíne trochu na nervy svojou prehnanou pobožnosťou, ale vždy lepšie, ako byť sama. 

Dlhé čakanie na tornádo

Autorka od začiatku zaujme rozprávačskou zručnosťou, no prvých sedemdesiat strán zrejme budete začudovane dvíhať obočie a čakať, kedy sa konečne ukáže nejaká zápletka. Pod pokrievkou zdanlivo obyčajného príbehu to však poriadne buble. Úvodné strany sú sťa ľahký osviežujúci vánok, lenže ten sa zmení na tornádo. A niet nikoho, kto by okenice zatĺkol klincami.

Piccola trombamica 

Jedného dňa Kristína márne vyzerá Olgu na žiackom basketbalovom zápase, objaví sa iba jej muž Michele a bez dlhých okolkov jej vrazí jazyk do úst. Ani sa nestihnete zamyslieť nad tým, čo by ste urobili na jej mieste, už si dohadujú stretnutie a kolotoč deštruktívneho vzťahu sa pomaly roztáča: „Miche tomu hovorí – šukať ako králiky, a myslím, že sa mu ten výraz páči, rád ho používa a celkom aj zodpovedá realite, hoci ja som ešte stále trochu nakazená predstavou romantického pomeru, v ktorom by milenec k svojej milenke aj niečo cítil, alebo ju aspoň trochu balamutil spoločnými plánmi do budúcnosti, no Miche ma dôverne prezýva la mia piccola trombamica, čiže moja malá kamoška na šukanie, moja kamoška s výhodami, či ako sa tomu teraz hovorí.“

Nevera bez príčiny?

Kristína sa ocitá v zajatí chorobnej závislosti na sexe s Michelem. Nevera, ktorej sa dopúšťa nemá žiadne odôvodnenie. Veď má všetko, milujúcu a milovanú rodinu, zázemie, komfort a predsa podľahne mužovi, ktorý ani nie je ničím výnimočný. Michele je čoraz násilnejší, neváha s ňou sexovať v pivnici, na pavlači, používa bizarné sexuálne pomôcky – rôzne druhy zeleniny, obrovské dildo, ponižuje ju a vyžíva sa v jej bolesti. Kristína sa ho na jednej strane bojí, na druhej sa nevie drsného sexu nabažiť: „...akoby sa mi chcel dostať do tela, preboriť ho, prederaviť skrz-naskrz, dostať sa ešte hlbšie, hlbšie než čokoľvek, a tak sa aj trochu bojím, a o to viac po ňom túžim...“ Násilie podstupuje dobrovoľne, užíva si ho.

Matka a neverná manželka

Nebojte sa, nejde o porno. Tých sexuálnych scén až tak veľa nie je. Autorka svoju pozornosť zameriava skôr na rodinnú drámu. Deti trpia, manžel nič netuší, Kristína sa zmieta vo výčitkách, ale nedokáže so vzťahom s Michelem seknúť. Dokedy to vydrží? Ak ste čítali Dobrakovovej zbierku poviedok Matky a kamionisti, určite sa vám vybaví hrdinka Lara. Tiež matka a neverná manželka. Autorka nadviazala na rozpracovanú tému, no teraz poriadne posunula hranice a klasickú neveru premenila na patologickú závislosť. Lara aj Kristína, obe zlyhávajú ako matky, ale v prípade Kristíny sa situácia stáva alarmujúcou. Starší syn objaví perverzné videá v matkinom telefóne, odpor z jeho strany by sa dal krájať a u mladšieho sa čoraz viac prejavujú psychické problémy. 

Všetko má svoje korene

Kristína si situáciu uvedomuje, no všetko hádže za hlavu. V mysli jej neustále víri otázka – „dokázala by si s tým prestať pre svoje deti?“ Milenec a drsný sex jej však zastierajú úsudok. Postupne zisťujeme, že jej submisivita má korene v detstve. Matka bola závislá na manželovi – alkoholikovi a tyranovi. Hlavná hrdinka je obrazom človeka, ktorý si násilím, ktoré podstupuje kompenzuje frustrácie a nenaplnené potreby. Prázdnota, ktorá ju v cudzom meste obklopuje, je neznesiteľná, možno víta bolesť iba preto, aby cítila, že žije, že niekto po nej túži. A možno sa trestá za to, že nie je matkou, akou by mala byť. 

Druhá rodina

Aj v rodine Olgy a Micheleho sa dejú podozrivé veci. Výsledkom je tragédia, na akú sa každý bojí čo i len pomyslieť. Indície sa objavujú už od polovice románu, no aj tak vo finále čitateľ utrpí poriadny šok. Azda si niekto povie, že katastrofu odohrávajúcu sa v milencovej rodine mohla Dobrakovová vynechať a pokojne postaviť román iba na Kristíninej ignorácii vlastných detí, patologickej závislosti na sexe a rozklade jej vlastnej rodiny. No zrejme chcela upozorniť na fakt, že Micheleho brutálne správanie má tiež niekde svoj pôvod. Nikto sa nerodí ani násilníkom, ani tyranom, ani hovädom. Formuje nás okolie. Brutality je v spoločnosti čoraz viac, hranice tolerancie sa znižujú nielen vo filmoch, v literatúre, na internete, ale aj v realite. Jedným z kľúčových motívov Dobrakovovej románu je skutočnosť, ako ľudia dokážu pred násilím v rodinách zatvárať oči, akí sú hluchí a slepí, len aby sa špina udržala v tajnosti. 

Boľavé kopance

Dobrakovová napísala silný príbeh, pri ktorom sa možno nebudete cítiť komfortne a nepridá vám na psychickej pohode, no určite stojí za prečítanie. Som presvedčená, že každý poriadny kopanec, ktorý táto kniha uštedrí čitateľom a čitateľkám, je cielený veľmi presne a premyslene.

Ivana Zacharová