Arpád Soltész v kvantite svojej produkcie nikdy nedohoní Dominika Dána či snaživého Jozefa Kariku. Za päť rokov napísal len štyri knihy, zato taký Dominik Dán každý rok napíše dve knihy. Keď sa však pozrieme na kvalitu písania, oboch ich nechal ďaleko za sebou už svojou prvou knihou. Jeho najnovšie dielo Zlodej (Ikar, 2021) opäť môžeme označiť ako kriminálny triler vychádzajúci zo skutočných udalostí, tentoraz nám ho však rozpráva talentovaný zlodej Libor. 

Koho neprekvapilo meno Arpáda Soltésza vo finálovej desiatke Anasoft litery za rok 2021 ruku hore. Nikto sa nehlási? Rozumiem. A rozumiem aj tomu, prečo bol román Zlodej nominovaný. Na besede v Panta Rhei sa literárny kritik Dado Nagy spýtal autora, či sa cíti byť viac novinárom alebo spisovateľom. Odpovedal veľmi sympaticky, že sa stále v prvom rade cíti ako veľkohubý mudrlant, primárne ho živia komentáre, práca v TV JOJ a texty pre denník.sk. Knihy sú vraj hobby a písanie je pre neho relax a príjemný žúr. A poviem vám, žúruje výborne a zaslúžene sa prežúroval až k spomínanej nominácii.

Pokračuje ináč

Román Zlodej sa odohráva sa v rovnakom vesmíre ako jeho predošlé diela Mäso, Sviňa a Hnev, no predsa je iný. Marazmus, korupciu, kšefty a zlodejinu ukazuje z pohľadu jedinej postavy, slušného a dobre vychovaného chlapca Libora, ktorý sa dostal na zlé chodníčky. Veď rodinu treba z niečoho živiť. No nie? Kto sa vedel v deväťdesiatych rokoch obracať, mohol mať na ružiach ustlané. Alebo v sude s kyselinou. Záleží na okolnostiach.

Možno sa tam nájdete

Soltész už dlhé roky pchá nos do kšeftov politikov, mafiánov a siskárov, či už ako novinár, alebo spisovateľ. Aj teraz sa im pozrel na zuby. Napínavý dej, zaujímavá zápletka, cynizmus a štylistická zručnosť autora, to všetko je garanciou kvalitného čitateľského zážitku. V úvode sa priznáva, že si bohapusto vymýšľa, že text je fikcia, no jedným dychom dodáva, že jeho výmysly sú inšpirované skutočnými ľuďmi i udalosťami, románové postavy sú však vyfabulované. „Pokiaľ sa v niektorej predsa spoznávate, chyba je vo vašej minulosti a v charaktere. Ak ste sa dopustili rovnakých svinstiev ako antihrdinovia tohto príbehu, nikde to nahlas nehovorte,“ píše autor.

Libor a Rudo

K poctivému, staromódnemu zlodejskému remeslu sa hlavný hrdina Libor dostal sťa slepé kura k zrnu, keď sa zamestnal vo väznici ako bachar. Už tam pochopil, že sa kradne všade a všetko, čo nie je privarené o podlahu. Zoznámi sa s charizmatickým, sčítaným zlodejom Rudom, pomôže mu a ten ho vovedie do sveta zlodejov, vysvetlí mu, ako to v tomto chodí a ako rýchlo sa v ňom dá zbohatnúť.  „Mali by ste vidieť domy bacharov v Leopoldove. Hovorilo sa im alnagonové domy,“ vysvetľoval mi, ako to chodí vo väzení, ktoré je svojho mena hodné. „Jeden plát alnagonu nám bachari predávali za päťdesiat korún. (...) Leopoldovská basa a Slovakofarma Hlohovec sú od seba, čo by alnagonom dohodil,“ zasmial sa. „Ideálna kombinácia bola, keď žena robila v Slovakofarme a muž bol bachar. Takí mali dobré auto, veľký dom a deti im študovali v Bratislave.“  Libor si rok počká, kým jeho nového kamaráta pustia na slobodu a a potom sa spoločne vrhnú do spoločného kšeftu. 

Živá predloha

Malá kopa pýta viac a drobné vykrádačky pochopiteľne naberajú na veľkosti. Libor s Rudom výčitky necítia. V „deväťdesiatkach“ mali najviac peňazí najmä tí, ktorí kradli a okradnúť zlodeja nie je predsa hriech. Z vlamača sa postupne stáva investor a developer, rozumej tunelár. Libor patrí k plejáde antihrdinov, ale jeho postava sa navzdory všetkému javí akosi sympatickejšie, než ostatní aktéri organizovaného zločinu opisovaného na stránkach knihy. „Osobitne ďakujem skutočnej predlohe hlavného antihrdinu Libora za otvorenosť, ktorá často musela bolieť. Je omnoho lepší človek ako románová postava a som hrdý, že ho môžem nazvať svojím priateľom.“ Tieto Soltészove slová nájdete v záverečnom poďakovaní a vzniknuté priateľstvo medzi autorom a „predlohou“ sa azda podpísalo na ľudskejšom vykreslení hlavného hrdinu.

Stredná trieda žasne

Kniha je písaná v prvej osobe a vďaka tomu sa vieme lepšie s rozprávačom zžiť. Opäť zacitujem autora: „Libor je v podstate celkom hajzel, iba si to vie vždy tak ospravedlniť.“ Kriminálnici a zlodeji (aj tí na najvyšších postoch) sú už raz takí. Veď to poznáme. Skrz jeho postavu nám ukázal svet drobných vlamačov aj svet veľkých „zvierat“. Pre normálneho pracujúceho človeka zo strednej triedy sú sumy, ktoré lietajú protagonistom z ruky do ruky a z účtu na účet, nepredstaviteľné.

Pán inžinier

Strihám pásku na novej centrále AQX Tipu ako dedinský starosta na zrekonštruovanom kulturáku, mám na sebe čierny ancúg aj s kravatľou a už zase mi všetci hovoria pán inžinier. Oficiálne som tu riaditeľ, ale cítim sa ako debil, čo sem zablúdil a nevie nájsť východ. Celý čas rozmýšľam nad tým, aké jednoduché by bolo obísť alarm, vybúrať trezor a odviezť ho Pajtimu na otvorenie. Normálne mi je ľúto, že je to moja firma. Život kriminálnika bol oveľa jednoduchší a bol aj zábavnejší.

Všetci kradnú!

Naša spoločnosť je oboznámená s tým, čo sa odohrávalo po revolúcii, no detaily si možno jednotlivec lepšie uvedomí a zachytí až v beletristickom spracovaní. Soltész ako novinár disponuje množstvom informácií a čitateľa vôbec nešetrí. Do deja zakomponoval všetko od drobných či väčších krádeží, cez stávkové podvody až ku kriminálnej činnosti mafiánskych skupín a politikov, siahajúcej za hranice štátu. K slovu sa dostáva aj ruská mafia. Dal si záležať na každej jednej postave. Stav, v ktorom sa naša krajina nachádzala v inkriminovanom období, a v podstate v ňom hibernujeme už niekoľko desaťročí, zobrazil realisticky a čitateľ len neveriacky krúti hlavou nad opisovanými prípadmi korupcie a zlodejstva.

Oči pre plač

Román hovorí o tom, že medzi malým zlodejíčkom a veľkým zlodejom nie je zásadný rozdiel, ani v mentalite ani v spôsobe práce. Prašť jak uhoď, ako sa hovorí u našich susedov. Akurát, že ten čo vykradne obchod nejakému súkromníkovi, ublíži jednotlivcovi, kdežto zlodeji na najvyšších poschodiach okrádajú tisíce ľudí. Spomeňte si na podvody nebankoviek. Aj o tých je v knihe reč. Čítať o tejto téme bolo vskutku zaujímavé. A otrasné. „Schéma je primitívna. Ľuďom sľúbime extrémne vysoké výnosy. Ako všetci.“ Čo na tom, že chudákom zostanú len oči pre plač?!

Vyhrá Anasoft?

Arpád Soltész napísal knihu, ktorá určite stojí za pozornosť. Výstižne zobrazil kriminalitu porevolučných 90. rokov a neskôr narodení a do problematiky nezasvätení čitatelia budú zrejme neveriacky krútiť hlavou. Autor sa vo svojich dynamických dalógoch nevyhýba nárečiu, slangu ani vulgarizmom, jeho text si takúto šťavu doslova pýta. Zlodej vás pohltí a ukradne vám čas. Ale stojí to za to. V plejáde finalistov tohtoročnej Anasoft litery je autor jedným z nováčikov, no budeme mu, samozrejme ako ostatným, držať palce.

Pre Literát.sk napísala Ivana Zacharová