Novinár a publicista Marek Majzon svoju autorskú tvorbu doteraz publikoval len na instagrame. Jeho projekt #doStoSlov fungoval takto: do instagramovej schránky ste mu poslali 5 slov (akýchkoľvek, vôbec nemuseli súvisieť) a on, nimi inšpirovaný, napísal poviedku/báseň, ktorá mala sto slov. Nadšenie instagramových fanúšikov bolo veľké, autor získal množstvo sledovateľov a páčikov, oslovil ho aj denník SME. Keď počet instagramových príspevkov dosiahol číslo 180, autorovi sa zacnelo po šuchote papiera! Zatúžil po knihe, po naozajstnej knihe, ktorá funguje aj vtedy, keď vypadne elektrický prúd! O vzniku knihy Do Sto Slov a tvorbe textu s presným rozsahom sto slov, sa s literárnym debutantom Marekom Majzonom porozprával náš spolupracovník Andrej Csino. V závere rozhovoru nájdete aj video interview v rámci Andrejovho projektu DVESTRANY s čítaním ukážok.

Projekt #doStoSlov nevychádzal pod tvojim menom. Autorom knihy je Marek Majzon alebo #doStoSlov? Nie je to mätúce?

Zo začiatku som chcel byť anonymný, nebol som si istý, či by moje občianske meno neuškodilo mojej tvorbe. Priatelia, ktorí moje mikropoviedky zdieľali, ma však označovali, tak som stratil nad tým kontrolu. Pri dokončovaní knihy som rozmýšľal, že už prišiel čas "prevziať zodpovednosť" za #doStoSlov ako Marek Majzon.

#doStoSlov bol pôvodne online projekt. Baví ľudí na instagrame vôbec niečo čítať?

Myslím si, že ľudí, ktorí chcú čítať, to vždy bude baviť, bez ohľadu na médium. Otázkou je, či sa autor dokáže adaptovať na nové mediálne prostredia; či dokáže dostatočne zachytiť pozornosť ľudí na týchto médiách. Videl som už veľakrát, že niektorí influenceri zverejnili aj dve normostrany textu v popise príspevku a fanúšikovia na ne normálne reagovali. Ide len o to, ako človek pracuje so svojimi fanúšikmi.

Aký je tvoj názor na silnejúci žáner instapoetry? Nezačína to byť tendenčné?

Je to ako každý iný žáner - má svojich obľúbencov aj nováčikov. Je živý a neustále sa vyvíja. Páči sa mi to. Problém je skôr s jeho imidžom. Myslím si, že nateraz sa neetabluje ako niečo konkurencieschopné voči "tradičnej tvorbe", iba kvôli predsudkom iných. 

Čo si má odniesť človek z tvojich krátkych príbehov? Pre akú generáciu sú určené?

Som fanúšikom psychológie, takže som si prečítal nielen skriptá, ale aj príbehy z praxe rôznych odborníkov. Všetci striedame vo svojich životoch rôzne vekové kategórie. Myslím tým fakt, že sa nemusíme správať ako pubertiaci len v puberte, ale aj napríklad počas tretieho zamilovania sa. Rovnako je to aj s pocitom byť ako hravé dieťa, namosúrený dôchodca a pod. Hovoriť o generáciách preto nie je na mieste. Moje príbehy môžu vyzerať ako pre generáciu Z, lebo sa objavili na sociálnych sieťach, ale môže s nimi súznieť ktokoľvek, kto je ochotný zamyslieť sa trošku viac. 

Prečo len do sto slov? Prečo nie do tisíc slov?

Mám problém písať dlhšie formáty, lebo ich píšem, kým mám kreatívnu víziu. Neskôr sa rozplynie a ja zostávam s nedokončeným rozvetveným príbehom. Do sto slov je adekvátny minimalizmus.

Poviedky píšeš na zadanie  - podľa slov od iných ľudí. Prečo sa zväzovať, keď chceš tvoriť?

Obmedzenia sú najlepšou živnou pôdou pre kreativitu. Práve toto "zväzovanie" mi určuje mantinely, v ktorých sa pohybujem. Dodáva mi kreatívne podnety. Nehovorím, že v budúcnosti nebudem písať "voľnejšie", na to však potrebujem iný koncept. A možno aj iný pseudonym.

Čo najbližšie prinesie Marek Majzon?

Možno doStoSlov napíše knihu s názvom Marek Majzon.

Celý rozhovor s Marekom Majzonom a jeho autorským čítaním si môžete pozrieť tu: