Sklamalo ho, že Sandokan je vymyslená postava!
V roku 2007 opustil Slovensko a zmizol v cudzine! Obľúbený spisovateľ Peter Macsovszky, jeden z najtvorivejších a najúspešnejších autorov svojej generácie, síce naďalej píše knihy, ale ďaleko od svojej domoviny. Čo sa s ním stalo? V exkluzívnom telefonickom rozhovore sa poetke a rozhlasovej redaktorke Ivici Ruttkayovej zdôveril o svojom záhadnom živote!
Píše prózu i básne v slovenčine aj maďarčine, zbiera literárne ceny, no aj napriek tomu opustil žírne južnoslovenské lány, ktoré obklopujú jeho rodné Nové Zámky a vybral sa do sveta. Zdá sa, že navždy. Najprv to bolo Holandsko. Lenže nebezpečenstvo pretrhnutia krehkých hrádzí, oddeľujúcich búrlivé more od pevniny, aj chladný vlhký vzduch mu nedovolili sústrediť sa na tvorbu a preto sa vybral až na druhý koniec sveta, do Brazílie.
Podobný Kukučínovi
Rovnako, ako Martin Kukučín, ktorý žil a podnikal v Patagónii a Argentíne, aj Peter Macsovszky sa ťažko pretĺkal juhoamerickou brazílskou realitou. Často sa pýtal sám seba, čo on, slovenský Maďar, hľadá v krajine, známej rozhľahlými pampami, náhornou plošinou Mato Grosso a domorodým kmeňom Bororo, strieľajúcim po každom cudzincovi jedovaté šípky. Inšpirovaný každodenným životom však dokázal vytvoriť svoj najúspešnejší román Tantalópolis (2015), za ktorý získal cenu Anasoft litera 2016. To mu umožnilo ďalšie sťahovanie a opäť na opačnú stranu sveta: do Austrálie!
Nevešajte, volá Perth
Práve v austrálskom meste Perth ho vypátrala redaktorka a poetka Ivica Ruttkayová. Keď stratený spisovateľ, ktorého ostatná kniha Čínske kino (Vlna, 2020) sa síce nedostala do desiatky Anasoft litera 2021, ale získala zaslúženú pozornosť čitateľov a kritiky, zodvihol svoj telefón, chcelo sa jej kričať od radosti. Delili ich tisíce kilometrov a šesťhodinový časový rozdiel, ale legendárny spisovateľ bol ochotný s ňou hovoriť! Rozhovor sa točil najmä okolo poslednej knihy Čínske kino a spisovateľ naznačil svoju vášeň pre čínsku kultúru, ktorú v ňom vyvolala matka, ktorá mu už v útlom detstve dávala čítať rôzne cestopisné a beletristické knihy, zaoberajúce sa touto pre nás vzdialenou krajinou.
Osudná nahluchlosť
Ďalej spisovateľ prezradil, že momentálne sa intenzívne učí po čínsky, aby dokázal lepšie pochopiť čínsku kultúru a ľudí. "Najväčší záujem mám na tom, aby som si zapamätal čo najviac znakov, aby som vedel čítať a tvoriť vety," povedal Peter Macsovszky. "To mi celkom ide, vďaka tomu si aj trénujem mozog zvláštnosťami čínskej syntaxe. Ale najväčší problém mám s výslovnosťou, pretože som nahluchlý a čínština rozlišuje v hovorovej reči 4 tóny a nie je jedno, ako ich vyslovíme," prezradil spisovateľ a v jeho hlase zaznel náznak smútku.
Rozčarovanie zo Sandokana
Poetka a redaktorka Ivica Ruttkayová sa ďalej spýtala, či je autor ešte stále v spojení s učiteľkou čínštiny, o ktorej píše vo svojej knihe. Áno, je s ňou v spojení, a čo je zvláštne, je to kresťanka, ktorá nikdy nebola v Číne, prezradil autor. "Vyrastala v čínskej komunite v Malajzii, je to svojbytná kultúra. Pochádza zo Sarawaku, kde údajne žil legendárny hrdina Sandokan." Spisovateľ však zažil trpké sklamanie, pretože keď sa učiteľky na hrdinu svojho detstva spýtal, ona mu povedala, že nikoho takého nepozná, je to vymyslená postava.
Predstavy o Európe
Spisovateľ vyjadril názor, že problémom Západu (t.j. Európy) je, že napriek vyspelej orientalistike ešte stále neprenikol do čínskeho myslenia. To isté sa však dá povedať aj o Číne. "Majú podivné predstavy o bielych ľuďoch. Učiteľka mi raz povedala, že videla na ulici človeka, ktorý sa na mňa podobal. Spýtala sa ho, odkiaľ pochádza a keď jej povedal, že zo Švédska, myslela, že aj ja rozprávam po švédsky, že v Európe všetci rozprávame jedným jazykom."
Doháňa resty
Na záver zaznela otázka, či majster slova sleduje aj slovenskú literatúru. "Mám toho veľa, čo chcem ešte prečítať, aj po anglicky, aj po maďarsky," povedal spisovateľ. "Pokiaľ ide o slovenskú literatúru, doháňam svoje resty z povinnej stredoškolskej literatúry. Čítam napríklad Janka Jesenského, hrabem sa v starších jazykových prejavoch, v tom, ako slovenčina vyzerala v predvojnovom a povojnovom období. To ma teraz zaujíma."
Celý rozhovor s obľúbeným autorom Petrom Macsovszkym si môžete vypočuť tu: