Najmä tí, čo slovenskú literatúru nečítajú a nič o nej nevedia, šíria poveru, že je nudná a nezaujímavá. Že sa v nej nič nedeje a nestojí za pozornosť. Tomuto názoru, žiaľ, už dávno podľahli aj mienkotvorné médiá. Je úspechom, ak v nich vyjde recenzia na slovenskú knihu, rozhovor so slovenským autorom či autorkou, prípadne ich literárny text. Zmizli z nich všetky drobné literárne útvary ako glosa, stĺpček či úvaha. Slovenským spisovateľom zostal už len rozhlas a stanica Devín či Litera. Z hlavného prúdu sa slovenská literatúra a jej autori odsťahovali a zdá sa, že natrvalo.

Printy a internet

Na druhej strane, na Slovensku vychádza desať printových literárnych či knižných časopisov a tri internetové literárne magazíny*. Je to úctyhodné číslo. K tomu vychádzajú aj spisovateľské blogy, množstvo literárnych informácií produkujú vydavateľstvá aj kníhkupci. Časť literárnej komunikácie sa premiestnila aj na sociálne siete.

Číta to niekto?

Kto to však číta? Kto odoberá či kupuje printové časopisy, keď väčšina ľudí už nestíha čítať ani to, čo je rýchlo a zadarmo dostupné na internete? Kto vôbec číta recenzie a ako sa čitateľ dozvie, že vyšiel rozhovor s autorom, ktorý ho zaujíma? Najmä ak rozhovor vyšiel na internetovej platforme, o ktorej vedia len zasvätení alebo v časopise, ktorý nekúpite v novinovom stánku? 

Smrť literatúry?

Takže slovenská literatúra vypadla z hlavných médií a presunula sa do množstva drobných mediálnych nosičov s úzkou vrstvou čitateľov. Pri pohľade zvonka sa zdá, že slovenská literatúra stráca dych a pomaly zomiera, pretože o nej takmer nič nevieme. 

Najlepšia kondícia

Lenže pri pohľade zvnútra je jasné, že slovenská literatúra ešte nikdy nebola na tom tak dobre, ako teraz. Najväčšie vydavateľstvá najviac profitujú z tvorby slovenských autorov. Slovenské knihy sa prekladajú do svetových jazykov v nevídanom množstve. Vynárajú sa noví a nesmierne zaujímaví autori. Pribúda autorov, ktorí sa dokážu uživiť len písaním. Slovenské preklady sú čoraz kvalitnejšie a slovenskí prekladatelia a prekladateľky nám rýchlo prinášajú to najzaujímavejšie zo svetovej literatúry. Slovenská literatúra nezomiera, ale je v mimoriadne dobrej kondícii. 

Čo prinesie žurnál?

Kvôli tomu prichádzame s Literátom.sk. Prvým literárnym žurnálom. Budeme zo všetkých dostupných literárnych informácií vyberať tie najzaujímavejšie, najdôležitejšie a najpodnetnejšie. Bez predsudkov a elitárstva. Žurnál má byť pestrý a zaujímavý, má to byť prúd toho, čo sa práve deje a čo stojí za pozornosť na slovenskej literárnej scéne. Literát.sk je priestor a médium pre nás: pre ľudí z literárnej branže, pre autorov, prekladateľov, literárnych vedcov, kritikov a recenzentov, vydavateľov a literárnych promotérov. 

Žurnál ako bulvár?

Určite sa pýtate, prečo literárny žurnál, ktorý vyzerá ako bulvár. Nuž preto, že bulvár zjednocuje. Bulvár stiera rozdiely. Bulvárny jazyk vysoké ponižuje a nízke povyšuje. Pre bulvár je dôležité len jedno kritérium: atraktívnosť pre čitateľov, nič viac. Bulvár dokáže pritiahnuť pozornosť k témam, ktoré by si ináč nikto ani len nevšimol. Nuž a v konečnom dôsledku, bulvár a literatúra k sebe vôbec nepatria, prečo to teda nevyskúšať?

Sme v rozbehu

Na záver vás chceme poprosiť o zhovievavosť. Sme v rozbehu. Veľa vecí ešte nefunguje tak, ako chceme a budeme ich dolaďovať počas prevádzky. Sme nízkorozpočtový projekt. Sme na to sami.

Dušan Taragel, Pavol Weiss, Pavol Boroš 

* Print: Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Romboid, Dotyky, Fraktál, Glosolália, Rozum, Magazín o knihách, Knižná revue, Slovenská literatúra (SAV). Internet: Plav, Literárne noviny, Knižné univerzum