Recenzia

Šok a zdesenie!

Literárni vedci rozlúštili jeho opus magnum!

V roku 2018 vydal obľúbený umelec, kurátor a punkrockový spevák  Boris Ondreička svoj opus magnum, nazvaný Spevník. Počítal s tým, že minimálne do konca tohto storočia sa nenájde nikto, kto by pochopil jeho vyše 600 stranový text. Hlboko sa mýlil!

Dve slovenské univerzity spojili svoje sily, vybrali najlepších pracovníkov a vyslali ich na misiu, ktorú by zvládol len málokto: prečítať a pochopiť Ondreičkov Spevník! Filozofická fakulta Prešovskej univerzity poverila touto úlohou Ivanu Hostovú, dlhodobo sa venujúcu súčasnej aj zahraničnej poézii. Táto mladá výskumníčka zaujala pred časom verejnosť aj postpunkovým účesom, dosť neobvyklým v akademickom prostredí. Aby bola misia rodovo vyvážená, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského vyslala ostrieľaného a odvážneho Jaroslava Šranka, venujúceho sa „problematizujúcim, subverzným prístupom k básnickej výpovedi“.

Dejiny súčasnosti

Vedenie oboch univerzít predpokladalo, že prvé výsledky misie budú predložené najskôr v roku 2033. Aká radosť nastala, keď už v polovici roka 2020 hlásili obaja výskumníci splnenie úlohy! Výsledkom ich práce sa stala rozsiahla a strhujúca správa, uverejnená v odbornom internetovom periodiku Plav. Autori ju nazvali výstižne: Dejiny súčasnosti. Už v úvode naznačujú, aké prekážky nahádzal old schoolový punker Ondreička pod nohy svojich čitateľov: „Spevník, lebo tak sa to volá, navonok pripomína skôr Bibliu ako kancionál. Do akého regálu ho zaradia kníhkupeckí brigádnici?“ Správnou odpoveďou je, že do regálu s hudobnou literatúrou, i keď podaktorí  by ho umiestnili aj do regálu s výtvarným umením.

61 spevov

Nuž a potom prichádza to najťažšie. Vyše 600 stranový opus magnum je zložený zo 61 spevov a čo spev, to iná téma. Tu sú názvy niektorých z nich: Spev o kontemporarite, Spev o priepasti, Spev o poetickom materializme, Spev o forenznej etymológii, Spev o médiu, atď. Nevedno, ako sa obom výskumníkom podarilo všetky spevy prečítať, ich text to nenaznačuje. Predpokladom však je, že jeden z nich postupoval spredu a druhý zozadu, o čom svedčí aj to, že od prirovnania k Biblii sa dostali k vedeckej encyklopédii či lexikónu.

Literárnovedná nauzea

Aby to literárny vedci mali ešte ťažšie, obľúbený spevák nápadito pracuje s jazykom, vďaka čomu vo svojej správe o čítaní Spevníka konštatujú: „Cudzích a odborných výrazov je tu toľko, že aj ten, kto s nimi nemá bežne problém, sa ocitá nebezpečne blízko nauzey. Štýl knihy sa však varí aj v kotle pouličnej, hovorovej, expresívnej a hoci aj vulgárnej reči, slangu, paraspisovného prejavu.“

O sebe spieva, len o sebe

Po dlhom, až nekonečnom blúdení labyrintom textu Spevníka, snahe odhaliť podstatné v nepodstatnom a naopak, napokon obaja vedci odhalia inšpiračný zdroj Spevníka: Je ním americký básnik Walt Whitman. Vo svojej správe vzrušene píšu: „Spevník uvádza práve úvodné verše Spevu o mne: „‚Seba slávim a sebe spievam, / Čo ja si trúfam, ty si tiež trúfni, / Lebo každý atóm, ktorý mne patrí, / aj tebe patrí.‘“ K tomu autori ešte dodajú: „Energiu a plynutie – ba priam tryskanie – textov Spevníka možno tiež hľadať vo vášni diskutovať, hoci by to aj boli sofistikované krčmové reči alebo kázne spod múru blázinca... s neodmysliteľným divadelným, performatívnym aspektom.“

Odhalené tajomstvo

Toto odhalenie napokon umožnilo pochopiť, o čom celý Spevník je: o autorovi. O Borisovi Ondreičkovi. Moderná literárna veda opäť zvíťazila! Starý bratislavský punker, ktorý svoju kariéru začal hádkami v krčmách a predvádzaním sa s mikrofónom v ruke, zažil určite šok a zdesenie, keď sa túto správu dozvedel. Stiahnúť Spevník z pultov kníhkupectiev sa mu však nepodarilo, pretože bol dávno vypredaný.

Posledná veta

Posledná veta správy odvážneho literárnovedného dua Hostová & Šrank by sa mala povinne učiť na oboch univerzitách, pretože je ukážkou toho, ako zhrnúť literárnovedný výskum do jednej vety: „Spevník: Ondreička: Ondrej: Ἀνδρέας: ἀνήρ/ἀνδρός: muž v strednej Európe na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia, stále ostentatívne falicky egocentricky, seba sa takmer sedemstostranovým megaopusom prezentujúci.“

Kompletnú správu o misii Ivany Hostovej a Jaroslava Šranka nazvanú Dejiny súčasnosti si môžete vychutnať tu: