Ledva Flanérová košeľa koncom minulého roka vyšla, okamžite vyvolala pozornosť mienkotvorných médií i nezávislých recenzentov. Kniha o poflakovaní sa Bratislavou sa ukázala ako životaschopný projekt, najmä v čase, keď všetci museli na akékoľvek túlačky mestom zabudnúť.

Hipsteri a hipsterky tak aspoň získali čas naučiť sa nové trendové slovíčko: flanér, flanérka, flanérstvo. Vo voľnom preklade ide o voľné potulovanie sa mestom, flákanie sa či bezcielne chodenie. Obľúbenej autorke a rodáčke z Bratislavy Jane Beňovej sa tento pojem zapáčil, všetko si dobre premyslela a pustila sa do cieľavedomého chodenia po vytypovaných bratislavských uliciach, aby nazbierala materiál na svoju ďalšiu knihu.

Dlhý čas čakania

Už bolo načase: posledná (ostatná) kniha HoneymOon jej vyšla v roku 2015 (Marenčin PT) a úspešnej a obľúbenej autorke hrozilo, že upadne do zabudnutia. V zahraničí jej síce vychádzali preklady kníh ako na bežiacom páse (Plán odprevádzania. Café Hyena vyšla v angličtine, taliančine, nemčine, španielčine, slovinčine, maďarčine, arabčine, macedónštine, chorvátčine a francúzštine, kniha Preč! Preč! v angličtine a nemčine), domáce čitateľské publikum zatiaľ čakalo, že zberateľka literárnych cien konečne ponúkne niečo nové.

Knižná reportáž

Sama autorka zrejme cítila, že by mala prísť s niečím prekvapujúcim. Flanérová košeľa sa žánrovo nachádza medzi publicistikou, reportážou, esejou a fejtónom. Obľúbený literárny vedec a kritik Radoslav Passia ponúkol zaradenie "knižná reportáž", žáner veľmi obľúbený v 60. rokoch vďaka autorom ako Ladislav Mňačko (Oneskorené reportáže, Kde končia prašné cesty, Prerušovaná biela čiara), Roman Kaliský, Ján Čomaj a iní. Beňová sa pohybuje len v priestore 8,5 bratislavskej ulice, no aj to jej dalo poriadne zabrať, kým rozpovedala všetky príbehy, na ktoré tam narazila.

Flaneloví hipsteri

Radoslav Passia napísal: "Beňová cieli na strednú a najmä mladšiu generáciu – ich má osloviť slovná hračka v názve odkazujúca na flanelovú košeľu, symbol relevantný pre grunge či Seattle sound v deväťdesiatych rokoch, ako aj neskoršiu vlnu hipsterstva. Kniha teda mieri predovšetkým na prosperujúcu, aktívnu skupinu ľudí, vytvárajúcu svoj „mestský príbeh“, formujúcu „vnútorné mesto“, symbolicko-semiotickú sféru nášho života v mestskom priestore. A z veľkej časti aj práve o takýchto ľuďoch je. Autorka ponúka svojej cieľovke ich generačné vzory, zrkadlá ich vlastného životného štýlu." 

Túžba po mŕtvole

Kniha je naozaj úctyhodná, nabitá informáciami a graficky dokonale upravená (Palo Bálik). Bežní čitatelia, píšuci svoje názory na rôznych fórach sú nadšení: Beňová vytvorila pestrú, vizuálne aj graficky zaujímavú a podnetnú knihu. Poskytla aj iným návod, ako zachytiť život mesta a jeho ulíc. Sú však aj takí, čo netaja svoje sklamanie a spomínajú slovíčka ako "nuda", či "nezáživnosť". Priznám sa, že i ja som chvíľami zatúžil po tom, aby autorka v nejakej pivnici, byte či parku našla mŕtvolu a vďaka tomu by sa kniha rozbehla úplne iným smerom. Moja túžba však vyslyšaná nebola a namiesto toho som sa dočkal rozhovoru so psychiatričkou, ktorý je do knihy zaradený zrejme pre podobných čitateľov, ako som ja.

Podnetnú a výstižnú recenziu obľúbeného literárneho vedca a kritika Radoslava Passiu si môžete prečítať tu: