Predpoveď na zajtra

Cieľ stále cúva k nedotknutným

pieskom.

                        Jean-Paul de Dadelsen

 

25. 5. 2012

Prehánky, dážď,

miestami búrky.

Popoludní na západe

zmenšovanie oblačnosti

a ustávanie zrážok.

Podvečer únava.

Vo vzácnych prípadoch strach,

stuhnutie v oblaku neistôt.

 

 

9. 7. 

Akoby nemocnica

za mestom stála

každý týždeň o kúsok ďalej.

 

Kto žije tak blízko pri trati?

Oni, ich ženy, ich deti

skladujú na balkónoch

bicykle, vešajú bielizeň,

chlapčenské trenírky, tričká.

Aj pánske tričko z vlaku

vyzerá ako trenírky.

 

Páchnucich posunuli ďalej.

Na východ. Vysoko na sever.

Chorých kam?

 

 

6. 8.

„Haló, si tam? Čo robíš?

Žiješ?“

 

V aplikárni

pohodlné kreslá

ako v kaderníctve,

rozhovory o počasí,

a politike,

o nových parochniach,

výživových doplnkoch,

 

kým natečie,

niektorí prečítajú

knihu, pospia si,

zjedia desiatu,

ktorú možno už o hodinu

vyvrátia.

 

13. 8.

Pod jazvou, za čelom: 

poslúchaj,

ticho seď.

 

Nad hlavou sivé, napité mraky.

Prvé kvapky mi z tváre zlížu pot,

a všetky ďalšie vsaje zem.

 

 

20. 8.

Nevybuchuj,

nekvitni,

nechvej sa,

nerozpadaj,

neposielaj krvným riečišťom

správy iným orgánom,

nevymýšľaj, seď,

dnes,

o týždeň,

o mesiac,

rok,

 

a každý ďalší pondelok.

 

 

8. 10.

Zdravá.

Hlava prvá vdýchne význam pojmu. Telo sa

pokúša sledovať myšlienku, opakovať gesto, posilniť

svaly, premeniť tukový obal na pergamen:

telo sa vzpiera.

Postupne znižovať dávky,

dýchať tento,

tento,         

tento

vlhký vzduch!

 

 

19. 11.

A predsa.

Najskôr reč.

Slová sa začali odliepať od vecí.

Deň po dni. Nálepky na šupe

banánov. Neviem si spomenúť na význam slov

„kôš“, „štetec“,„tam“,

neviem, kde presne je „tam“,

prekvapí ma rôznorodosť znakov,

už neviem, či za neurčitosť môže moja hlava,

alebo ju mám pripísať jazyku.

 

 

26. 11.

Pohla sa.

Pred niekoľkými dňami,

oblaky menili tvar stále rýchlejšie,

ožila,

pod kosťou začala rásť,

zostrila zorný uhol,

videnie nie.

 

 

24. 12.

Nemali sme znížiť príjem liekov.

Nemali sme

pred nárazmi

severovýchodného vetra

skláňať tvár a trpne čakať na slnko.

 

 

25. 12.

Čo to je, to žlté za oknom?

 

 

31.12.

Tento                  

         prešitý                           výraz

v zrkadle,   v okne

v oku                   v jame                  v       v

v                          v v v v        v

         tvári

v v

v

         v vvv  v

 

vlasy

ešte                              

                                               pravé

vlasy v oku  v v   v       v          v     ši

                   šiltovku!

 

 

1. 1.  2013

Svetlo.

 

Už nevieš, čo to je,

ale stále si ho pýtaš.