„Vidím, že sa už zobudila,“ poznamená mladá žena, keď sa vracia zo sauny. Má chôdzu baletky a je taká krásna, že neviem nič iné, len na ňu zízať. „Porozprávala vám už všetko?“
„Takmer všetko,“ odvetím s úsmevom. Mladá žena sa tiež usmeje.
„No, je to taký náš malý informátor. Vďaka nej všetci vedia všetko.“
„U detí je to bežné.“
„Vy už máte asi staršie, však?“
„Nemá deti,“ zapojí sa malá. „A už je stará,“ doloží, mladá žena zhíkne.
„Dianka!“
„Nechajte to tak,“ mávnem rukou, akože o nič nejde, aj keď ma to zabolelo. Márne si vravím, že malá to tak nemyslela... vlastne, viem, že to tak nemyslela. „Deti sú deti.“
„Tak... my už ideme. A ešte raz ďakujem.“
„Niet za čo. Rada som si s vašou dcérkou podebatovala o živote.“