Retro romanca

1.
Zástava posiata hviezdami nad predmestskou krajinou

Susedov trávnik je zelenší

Plastový príbor letí do koša

Stisk ruky je pevný, súdružský

Červená farba je zakázaná, ani ruže

Scvrkávam sa pod rozpínavou oblohou

Ako oceán, čo by ma odplavil hocikam

Cudzia voda, len slzy sú vlastné

Sny si nosím na šnúrke s kľúčami

 Pod tričkom mi bijú o srdce

 Vpred a ďalej, vždy napreduj!

Na lepšie zajtrajšky dvíham pohár

Na rozlúčku ma bozkáva môj milý

Opúšťam biele ploty tak rýchlo, ako sa len dá

Za mnou čiara prachu

Volajte ma Speedy Gonzáles.

 

2.

Ráno. Okenné sklá sa otriasajú latino hudbou

Poobedie. Znie čierna hudba naplno

Noc. Fakt otrasný rock a nočné vlaky

Výhľad z okna: graffiti

JIM JOE MAN BOY, je tam napísané

Ako láska námorníkov zvečnená na stene

Loď, ktorá stroskotala o stenu v Brooklyne

Ktosi kričí:

“Poď, vezmem ťa domov!”

Jediný predmet prinesený z domu, stará lampa, sa mi prihovára:

“Máš vkus!”

Je to ironické vyhlásenie, nasleduje žmurknutie: svetlo-tma

Stôl a zrkadlo boli fakt lacné

“Nehovor lacné, hovor retro,” žmurkne na mňa znovu lampa

Ešte stolička nesená niekoľko blokov po Broadwayi

Zvyšok nechávam v škatuliach

Bývam v obklopení škatúľ

Kým nočný vlak si razí cestu tmou,

Banderasovi z plagátu letia hlavou rôzne veci:

Lampy, domy, rozžnuté okná a tmavé rohy

 “Poď, zoberiem ťa domov!”

Ani len prednahratý hlas v metre nevie vysloviť meno mojej ulice

Je to nevýslovné miesto

Hneď naproti od Jima a Joa

Nevygoogliteľný je môj nový domov.

 

3.

Čierne chĺpky robia otázniky na porceláne umývadla

Pre zrkadlom si zo zubov vyberám vlásočnice manga

“Citrón, soľ alebo bez?,” pýta sa Portorikánka, ktorá mango nakrájala a predávala

Na stene je freska vlajky, no táto má len jednu hviezdu:

červeno-biele pruhy a modrý klín (Portoriko)

Tisíc žltých okien mi pretne výhľad. Nočné metro

Ponúka pohľad na moju vyzliekajúcu sa siluetu

Rýchlosť ten obraz rozmazáva

Teraz sa zdá, že mám tisíc vtákov!

(Som mužný, plný života)

Hneď sa ale stiahli pred chladom izby

Ledva existujú, vlastne nikto nič nevidel

(Som krehký, plný pochybností)

Vlak pokračuje v ceste, bol to len taký okamih

Zhasnem svetlo a ukladám sa

Okno izby náhle vychladne

Podobá sa náhrobnému kameňu na brooklynskom cintoríne

Alebo to skôr tie náhrobné kamene sú ako zhasnuté okná

A vlak pokračuje v ceste, bol to len taký okamih

Nikto nič nevidel, nič sa neudialo

“Môžeš byť, kým len chceš,” povedal môj milý

Potom kráčal opačným smerom.

 

4.

Maj len jeden kus zo všetkého

Mám jedny džínsy na pár nôh

A pár rukavíc na desať zmrznutých prstov

Jeden príborový set z nehrdzavejúcej ocele

Tanier a misku

Aby som nakŕmil jedny ústa

S tričkami trocha podvádzam

Mám jedno na

Pondelok

Utorok

Stredu

Štvrtok

Piatok

Cez víkend sa zvyknem kúpať,

Takže si vystačím s jedným tričkom na pár dní

Dva sviatočné dni sa tak zlejú do jedného

Vtedy slávim:

Dvíham čašu, pripíjam na plynutie času

A dvíham telefón, aby som zavolal mame

Mamin hlas je vzdialený a starý

 (aj zvukové vlny akoby zvráskaveli)

“Poď domov,” hovorí.

Tapeta sa kde-tu odlupuje,

Ruže sú vytiahnuté slnkom,

Zatekajúce umývadlo ich denne polieva

“Ale ja volám z domu,” odpoviem jej

Počujem, ako prehltne slzy

Ešteže káble sú vodotesné

“Oceánske dno je celé zakáblované”

Zvykol hovoriť môj tatko

Preto občas lode stroskotajú

Volajú to Bermudský trojuholník

Radšej by to mali nazvať Komunikácia

Týždenne urobím len jeden hovor.

 

5.

Ponožka, krok, ponožka, krok

Môžeš vystopovať ľudí tak, že zbieraš z chodníka ich stratené veci

Po ceste z práčovne

Keď som videl ľudí tlačiť naložené vozíky

Najprv som si myslel, že každý tu predáva a nakupuje

A premiestňuje veci hore-dolu po Broadwayi

Smial som sa, keď som zistil, že títo ľudia sa zapodievajú špinavými a čistými ponožkami

Ženské tlačia náklad v nadživotnej veľkosti

Po ponožkách ich môžeš nasledovať

Raz som sa tak zohol po tričko

Zastal som a moje srdce zastalo tiež

Obaja sme zastali: ja aj moje srdce

Zdvihli sme to tričko z asfaltového koberca

Poradili sme sa, ja a moje srdce

Rozum a cit krátko pokonzultovali

A potom sme sa zhodli

Vidíme, cítime nosom aj dlaňou

Kus odevu môjho milého

Nasledoval som, ponožka po ponožke

Až k jeho dverám

Tam som zdvihol päsť a zaklopal

Bez menovky, na schodoch hodená pošta

Na listoch otlačené podrážky susedov

Bankuje s Bank of America

Vonku šľahá zástava na krajoch otrhaná

A hudba zo zmiešaného tovaru na rohu

Zmiešané pocity

Nič sme si nesľúbili

Ale dúfali sme v stretnutie

Po múre vyliezol som na strechu a nasprejoval naše mená

JIM JOE MAN BOY

Všetky hviezdy sa na mňa vtedy dívali

Nebo vyzeralo ako asfaltový koberec posiaty bielymi ponožkami

Teraz je obloha bez pôvabu

Jediná mliečna cesta vedie po Broadwayi, Brooklyn.

 

 

Moje čerstvo vyprané ja

 

Smutne vyzerá ten náklad v práčke

Dominuje sivá a je tam tiež jedna biela košeľa

Ktorá mi pripomína, že som profesionálka

Kedy-tedy

Väčšinou som ale šedý priemer

Malá zelená utierka točiaca sa v bubne

Naznačuje, že občas varím

Kedy-tedy

To som ja roztrhaná na kusy otáčajúca sa na štyridsiadke

Z lavičky sa dívam na ten masaker

Prečítam pár stránok z knihy, aby sa nepovedalo

„Teta, čítaj mi nahlas,“ povie akési dievčatko

Jej brat mi odtrhol gombík z kabáta a zakopol ho pod automat na žuvačky

Čumím na iných ľudí, ako ládujú práčky svojimi náhradnými dielcami

A potom si len tak vykráčam na ulicu

Knižku dám dievčaťu s kukuričnými vrkôčikmi

Hneď ju aj začne ilustrovať

A všetky gombíky podám chlapcovi s rukou natiahnutou pod automatom

Počujem pípavý zvuk, ako ma práčka naposledy volá. Dopralo

Neotáčam sa, pre šťastie sa neotáčam.

 

 

Hlukostroj

 

Počas nocí s ohrozeným spánkom

Pod oknom mi parkuje čosi, čo som nazvala hlukostroj.

Vysvetlím: je to rozložitý zložitý mechanizmus

Nikto presne nevie, ako vyzerá

(Ľudia totiž nepribehnú k oknu, aby sa pozreli, naopak zatlačia viečka a snažia sa nevšímať si ho a spať)

Každý už isto jeden nadránom počul

(Hlukostroje pracujú jedine nadránom alebo, ak chcete, nazvime to neskoro v noci)

Zapínajú sa vtedy, keď už každý bar vypol hudbu

Hluk vlaku nulujú svojimi vibráciami

Majú aspoň jeden externý generátor

Veľa kolies, veľkých a ťažkých

Používajú sample uličného hluku

Iba hlasnejšie, intenzívnejšie a bližšie vášho okna

Trochu ako zvuk tisícov železných roliet zaťahovaných na výkladoch obchodov

A hneď zase vyťahovaných

Viete, aké obchody mám na mysli, tie čo majú na skle odkaz písaný rukou:

NOVY OBCHOT, LACNA CENY

Alebo DONAŠAME DO DOMA

Oranžovými káblami sú tieto obchody napájané

Hudba tu vyhráva z repráku mono

Celodenná dávka latino muziky:

Che non vivo se tu te ne vai...

Ako si len praješ zaspať!

Ako pupočná šnúra sa oranžové káble ťahajú z brucha Brooklynu

To majitelia obchodíkov nabíjajú hlukostroje a nechávajú ich zaparkované pod mojím oknom

Tieto mašiny sú vlastne na nič

Nič neprodukujú, špinia a hlučia!

Ukolísavajú ľudí, čo bez hluku oka nezažmúria

Tí istí ľudia, čo celé dni kričia a nadávajú na brooklynskej Broadwayi

Boli by námesační, keby ulice stíchli

Nikdy totiž ticho nepočuli, myslia si, že je to smrť

O lesoch, púšťach a mori čítali len v miestnej knižnici

V knihách preskakujú opisy a derú sa k hlučným častiam

Ľudia crash-boom-bang, čo na svoje meno zareagujú, len keď je zakričané

Títo ľudia používajú hlukostroje ako uspávanky

Hneď, ako sladké tony, ťažké bíty a rockové riffy doznejú

Potreba je veľká, uši sa trasú a bolia absenciou hluku

Tmavý územčistý muž, čo povedal “Krásne oči!”, keď som šla okolo

To on zapína hlukostroj, prisahám, on to bol!

Zapne POWER: ON

Hneď nato mu oči oťažejú, ledva drží viečka

Nasleduje oranžový kábel domov a zvalí sa na matrac k svojej metrese

V tom momente to mňa vyhodí z lôžka

Zatlačím si oči dlaňou oproti tme a hluku

No ony sa otvoria a vyskočia z jamiek

Kotúľajú sa po naklonenej rovine bulváru do najbližšieho supermarketu

Kde si ich musím prísť vyzdvihnúť slepá a unavená

To sú tie rána, keď schádzam dole s rozviazanými šnúrkami

(Stará pani ma vždy okríkne, že si ich treba zaviazať, zreve to v dobrom úmysle)

Oči si zakúpim od pokladníčky s jednou rukou a jogurtom na ľavom prse

 “Krásne oči!”, zvolá vedúci, ako idem okolo jeho predajne

Na skle je ceduľa VYPREDAJ Z DôVODU LIKVIDACOVANIA

Visela tam už počiatku Ameriky.

 

 

Báseň, ktorú aj ty pochopíš

 

Chcem napísať báseň, ktorú teda aj ty pochopíš

Zoradiť vhodné slová

Vtlačiť pohladenie medzi ne

Keď uvidíš medzi tými slovami biele miesto

Mysli na to, že je to pohladenie,

Dlaň, ktorá zakrýva ďalšie prichádzajúce slová

Použijem vety také odvážne, že sa budeš červenať

Pre teba, doširoka otváram slovník

V perverznom geste

Vidíš tie roztiahnute nohy jazyka?

Vidíš tú čiernu dieru všetkých vecí nevypovedateľných?

To je tá chvíľa, keď ťa text urobí

Obrazovku utrieš papierovou vreckovkou a myšou roluješ ďalej

Za ďalším textom, čo ťa vyžmýka

Dorazí, uloží

Pochopíš.

 

Vianočná

 

Toto je tvoj darček

Odbaľ slová, vybaľ zmyselTM

Táto báseň bliká ako reklama sama na seba

Je v červenej a zelenej

Trochu pozlátka, lesku, je oslavná

Táto má gule

Asi toľko, čo stromček na Rockefeller plaza

Svieti, blýska sa, lichotí

Si obrovský, si úžasný!

Nech ti na úžitok padnú moje veselé verše:

Bozkávam ťa všade.