Popredný slovenský básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ si podľa vlastného výberu vybral autorov a témy z dejín slovenskej literatúry. Začína Konštantínom Filozofom a jeho Proglasom a končí súčasnosťou a autormi z najmladšej generácie. S typicky feldekovským esejistickým štýlom nanovo objavuje význam Trnavskej skupiny, kontinuitu medzi Jánom Botttom a Ľubom Dobrovodom a usiluje sa presvedčiť súčasných čitateľov, že „slovenská literatúra je svetová, aj keď svet o tom ešte nevie“ a že jej dejiny môžu byť príťažlivé aj pre stredoškolákov.