Úplnú katastrofu som odvrátila vtedy, keď segra vysvetľovala mojej Dominike niečo z matiky, mobil mala v kuchyni po mojej pravici, blikla na ňom esemeska a ja, vôbec neviem prečo, som úplne automaticky po ňom siahla a správu si prečítala:

Zajtra o tretej tam, kde vzdy?

To tam stálo, čierne na bielom, alebo na akom, neviem, ako sa dá definovať farba displeja mobilného telefónu. Drzo. Po mesiaci, po tom, čo vytrápil všetko vo svojom okolí, chcel bez problémov všetko vrátiť tam, kde bolo dobre len jemu. Sebecký hajzel bez chrbtovej kosti. Spomenula som si na drobnú blondínku. Na to, ako sa moja sestra strhne vždy, keď jej telefón vydá nejaký zvuk...

Ruky sa mi trochu triasli, aj som párkrát nasucho prehltla, lebo takéto veci by sa asi robiť nemali, ale prsty som mala veľmi rýchle.

Nepridem. Budem ti vdacna, ked ma prestanes kontaktovat.

Odoslať. Počkať na doručenku. Doručené. Vymazať. Všetko. Modliť sa, aby Dominika ešte chvíľu nechápala, lebo môže prísť odpoveď. Boh stál pri...