„Vy mladé ste ešte plné predsudkov. Nedovolíte chlapom tamto ani toto, análny sex vám pripadá nečistý...“

„Panebože.“ Sestra si upila vína: „Toto píšeš v tých svojich knihách, mami?“

„Nepíše,“ povedala som, „mám ich prečítané všetky. Toto z nej urobil ten mladý chlap.“

„Tento mladík,“ usmievala sa mama a na vidličku si napichávala všetky hrášky zo zemiakového šalátu, „mi povedal – pusti to zo seba. Hovor, na čo myslíš. Hovor nahlas a otvorene. Využi každú minútu na to, aby si bola sama sebou. Zabudni na konvencie, zabudni na to, čo sa patrí...“

„Aha,“ povedala sestra.

„Mami,“ naklonila som sa k nej celkom blízko a počkala, kým si vysmrká nos.

„Čo, moja?“
 
„Poznáš Mázikovú? Evu Mázikovú?“
 
„Jasné, to je tá veľká a hlučná.“

„Teraz gestikuluješ a hovoríš ako ona. Akoby si bola nadrogovaná.“

Mama sa neurazila. Rozhodila rukami a skoro ma trafila.

„Som zamilovaná, to je celé.“

Sestra sa tvárila pobavene, v ruke držala pohár vína. Bola pekná. Veľmi pekná. Potichu si usrkovala.

Zložila som príbor a povedala:

„Takže vy ste teraz veľmi šťastné. Super. Ja jediná neviem, čo to je, byť zamilovaná.“

Mama pozbierala taniere a vstala od stola.

„Od istého veku by si sa už s ostatnými ľuďmi nemala porovnávať. Nevieš, akou cestou prešli a čo všetko museli prežiť, aby sa dostali tam, kde sú...“

Moja mama bola múdra, preto ju všetky ženy tak milovali.
 
„Je to tak, ako povedal Števo Skrúcaný v nejakom rozhovore,“ dodala, „hovoril o internetových diskusiách a smutne poznamenal, že je zvláštne, ako ľudia dokážu nemať radi človeka, ktorého v živote nestretli.“

O polnoci sme si zapálili prskavky a na terase maminho domu sme nimi veselo mávali.

„Šťastný nový rok!“ zakričal sused, čo mal pestrofarebné úle, v ktorých choval včely.

„Šťastný nový rok aj vám!“ kričali sme my.

A potom sme pili šampanské, jedli chuťovky z vajec a uhoriek a pozerali hlúposti v telke.

A mesto sa už ponorilo do úplnej tmy, ľudia šli spať, pouličná lampa ospalo blikala len na nás tri. Na mamu s lyžiarskou baranicou na hlave a s nohami v lavóre s horúcou slanou vodou. (Odhlieňuje to vraj dutiny.) Lúštila krížovku, a keď nevedela, nahlas si pýtala radu. Od sestry, ktorá sedela za stolom a ťukala do telefónu novoročné esemesky. A odo mňa. Sedela som za počítačom, hľadala zaujímavé miesta v New Yorku, obchody a múzeá a tak, nech v júni nevidím len Sochu slobody. Keď som našla niečo, čo sa mi páčilo, prečítala som im to. Obe to uznali zaskvelý nápad, mama kývala hlavou tak prudko, že jej brmbolce z čiapky udierali do čela, a sestra zdvihla aj palec na pravej ruke.

Bolo to strašne dobré.

Domácke.
 
Náš posledný pohodový večer.

Taký ten babský.

A silvestrovský.

Potom sa to celé nejako posralo.