Tamara Heribanová sa v knižke Malá doba ľadová s nevšedným espritom, sviežim humorom a ľahkou bezprostrednosťou vyjadruje k pálčivým problémom mladej generácie. V centre jej rozprávania sa ocitla láska ako niečo, čo korunuje celé bytie človeka. A nechýbajú v ňom motívy, ktoré takúto lásku znemožňujú alebo jej prinajmenšom prekážajú stať sa voňavým kvetom, po akom sa všetci načahujeme, ale málokto sa ho aj dotkne. Láska Emmy a Alexa sa po všetkých nádherných i dramatických peripetiách nekončí vytúženým happyendom. Nekončí sa ani tragédiou. Podstatné však je, že sa nekončí. A nekončí sa ani príbeh jej matky emigrantky a dvoch sestier, z ktorých každá vlastným životom napĺňa svoju predstavu o emancipácii súčasnej ženy.Najnovší román Tamary Heribanovej sa dá interpretovať aj ako vztýčený prst. Ak nedáme priestor láske, porozumeniu, zodpovednosti za toho druhého, môže sa stať, že príde k absolútnemu kolapsu. Talentovaná autorka poskytuje v románe nemálo námetov na rozmýšľanie o tom, prečo je náš život taký, aký je, a prečo v ňom nemožno dosiahnuť všetko, po čom túžime.
„Predsa my dve!“ otočí sa a potľapká ma po pleci. „Spravíme takú tajnú miestnosť, netreba ani kopať,“ vytiahne z vrecka úhľadne poskladaný papier a dôverne sa ku mne nahne. Rozloží ho na stôl a víťazoslávne povie: „Neviem, či sa predchádzajúci majiteľ pripravoval na tretiu svetovú, no pod domom je bezmála dvakrát väčší priestor, než má obytná časť.“
Na veľkom pláne má Hana zakreslený pôdorys pivnice a tabuľky s rozličnými potravinami, súčtami a nutričnými hodnotami. Nahlas číta zoznam surovín a počty kilogramov, ktoré ešte treba dokúpiť.
„Načo tie zásoby? Nezdá sa ti, že to preháňaš?“ neverím vlastným očiam, keď pozerám na nadnesené množstvo surovín na pláne.
„Nie, vôbec nie. Každé obdobie v našej histórii malo svoju Sodomu a Gomoru. Táto éra sa pozvoľna končí, teda v tejto forme. Všetko sa zmení. Skôr než prejdeme z jedného obdobia do ďalšieho, treba sa pripraviť. Keď padne systém, nastane dokonalý chaos. Obchody budú v priebehu niekoľkých hodín prázdne, ľudia stratia akékoľvek zábrany, ak ich už nestratili,“ ironicky sa uškrnie.
„Ich strach sa premení na agresivitu. Bude sa kradnúť, možno aj zabíjať,“ vzdychne tiesnivo.
„Si dokonale pesimistická. Ak si ma chcela ešte viac vydepkovať, ako som, tak sa ti to podarilo. Momentálne je úpadok sveta to posledné, čo riešim,“ predstieram únavu a nahlas zazívam
