Utieram si čelo, čudujem sa, čo za piesok to mám vo vlasoch, drobné zrnká pod prstami, potom si ich oliznem – a zacítim soľ. Vykryštalizovala z potu na mojom tele. A to sedím v chládku: v tieni starej višne. Tohto roku nemala nijakú úrodu. Tak aj vyzerá: hanbí sa. Poznám to. Všetky stromy v našej záhrade sú ako sliepky, púšťajú perie, lístie sa z nich sype, akoby bol koniec októbra, žlté a suché, poskrúcané plátky dreva, tenké ako žiletky. Vzduch má horúčku. Ba možno aj osýpky. Alebo čierny kašeľ.
To už preháňaš.
Preháňam: od zlosti a bezmocnosti. Aj sezóna ríbezlí a marhúľ sa skončila najmenej o mesiac skôr ako po iné roky.
Naša mama Eliška to vníma s výčitkou: „Vidíš, už nie sú!“
Na hruške pri plote sedí vrtký žltochvost, viditeľne dychčí, hrdlo pod otvoreným zobákom mu tlčie a poskakuje, akoby mu z neho chcelo vyskočiť ukryté kladivko. Ten je tu už od jari. Volám ho Matejko.
Predpovede počasia sľubujú, že čoskoro príde ochladenie, prudká zmena, prehánky a zrážky, lenže tomuto územiu sa dážď vyhýba, v povetrí je iba vietor so svojimi horúcimi jazykmi. Už mi z toho šibe. V nijakom inom roku nebolo toľko slnečného svetla ako v týchto mesiacoch, už pol roka vlastne neprší, pričom sucho trvá od marca, zem stvrdla a zbelela, na plešinách bez tráv rastie iba burina – a to všetko od pálivých náporov, čo nám ničia oči: sotva sa len trochu zamračí, zdá sa, že je tma.
*
Zápis po návrate zo záhrady, vcelku presný, ale nerozumiem, prečo je v prítomnom čase, keď som ho písal až doma – do starého zošita. To isté platí aj pre pokračovanie.
Mal som písať: na hruške pri plote sedel vrtký žltochvost, viditeľne dychčal, hrdlo pod otvoreným zobákom mu tĺklo a poskakovalo, akoby mu z neho chcelo vyskočiť ukryté kladivko; ten tu bol už od jari; volal som ho Matejko.
Dodatok: všetkých vtákov volám Matejko.
Niekedy sa našej mamy Elišky pýtam: „Ako sa máš?“
A jej odpoveď je stále rovnaká: „Nie je to ružové; je to lila.“
*
Slnko je také ostré, akoby sa jeho svetlo odrážalo od holičskej britvy – a vietor je remeň, na ktorom sa ďalej brúsi.
Pichá a bodá.
Mal som sa vyučiť za holiča.