„A na ulici hneď po niekoľkých krokoch stretnem Penu. Na hlave má čierny klobúk. Už zďaleka na mňa kýva. Za ňou sa otvárajú a zatvárajú dvere Tulipánu. Patrí do kategórie Kozinových s najväčšími kozami. Kamarát Regen ich videl aj holé: má ich po kolená, mäkké ako cesto. Jejep by o nej povdal, že už to má za sebou. Neuveriteľne tliape. Afektuje a ťuká ma prstom do kabáta. Nepustí ma k slovu (čo ani nechcem). Hovorí mi že si Bežka zlomila nohu. Na záchode. Prešľapujem. Rád by som ubzikol. Pozdraví sa so svojou švagrinou., Vzápäťí o nej povie, že je piča. Hovorí o Ešekovi a o jeho bratovi, lebo som jej povedal, že idem za ním, čo mi, ako ináč, neverí – a tak jej ukážem papierik, kde mám napísané, čo všetko mám vybaviť. Hneď za Ešekom je napísaný persil. Chcem ísť do Tuzexu, či ho nemajú, aby sme z neho mohli vrátiť svokre a mali čím prať.“