PERÚNEK A BABA AKO HROM
alebo
PREČO JE ZÁHORIE PUPKOM SVETA

To je taká paromská vec, že ju ani starí ľudia nepamätajú! Až človeku nad tým hlava stojí...
Voľakedy dávno, keď bola naša zem ešte utopená v mori a nebolo kde nohu položiť, bohovia a bohyne lietali dookola ako netopiere. Jedli, pili a spávali na mračnách. Nebolo ani kúska, kúsočka zeme. Nemal kto a kde Perúnovi modlu na kopčeku postaviť a obetovať mu capa. Perún, inak aj Parom, vrhač blesku a pán tohoto sveta, veselo si nažíval so svojou Babou-Parombabou.

Mýk sem, mýk tam,
nechodz sem, budz tam,
mýk z žigle na truhlu
a z truhle na žiglu,
aby daua, ukázaua,
jak má velikú,
sukňu širokú.
Baňa je baňa, a predsa sa vyberie, keď sa stále do nej chodí. Aj ten najsladší med sa preje. Začal Perún po mladších hepách poškuľovať ako ten myjavský gazda: slivovičku čo najstaršiu, frajerečku čo najmladšiu. Začal Perún, potvorník, Ladu, Vesnu, Živu aj Mokošu oblapkávať, chmaťkoriť. Jednej sľuboval peknú záhradku: pyšnú rúžu, kohúcí huas, hedbávný kvjet, nigišpurk aj leluju, no nedal jej ani suchú bjetu. Okolo druhej skákal jak strňiskový kúň a sľuboval jej hory-doly, až raz spraví zem. Tretej nasľuboval detí jako smetí...
Perúnova Baba len zazerala, zuby zatínala, keď tie rozmaznané kozy obháňal:
- Lafňe jedny vymlézané! Ňím je lachko, o tú rosu sa ošlahajú a už sú pjekňučké! Já sem ráda, že sa volajak umyjem a ohrabem.
Ceuú siuú, všemožne sa mu všelijako šmajchlovala, zaliečala:

Starý múj, starý múj
jako tá ríčica,
a já sem při tebje
jak tá jaščerica!

Starý múj, starý múj
a já tvoja drnda,
keby si mi zahráu,
já by sem si poskočiua.

- Co sa furt prenevídáš prede mnú na opicu svjeta! - krčil nosisko Perún a celý nafučaný brblal: - Šlak mi tú radu dau, že sem si Babu vzau, starú babu, babu Babu, babu Babu vzau!
Došlo to tak ďaleko, že Baba nechcela s Perúnom nič mať, žiadne čachre-machle.
Nadutá jak kapsa utiekla mu nielen od lôžka, ale čo bolo horšie, aj od varešky a od noža. Nie hádam preto, že bol nepolepšiteľný frajerkár-zásterkár, ale pre jeho malý interes o veci pospolité. Baba bola dobrá megoňa, dobrý škaláb a úrezek, až sa mračná pod ňou trhali. A stále mala hlavu vo varení. Bachrňa, ako sa tak okolo pece vrtela, neraz tie mračná pod sebou preborila a réz dúlej, do vody. Tak hacovala, že sa až mračná potili a topili, až jej kotol s fazuľou capol do mora.

- Pokerúc mja zbadáš, furt mi enem uši pižúkáš, aby sem ťi zem spraviu! - hundral
Perún ako staré pivo. - Ty si myslíš, že na zemi bude jak v nebi? Ale dzi mi volade!
- Šak už to slubuješ kolký čas! - lamentovala Baba.
- Co furt po mje chrápem vozíš? Bereš mi chut do roboty, pouovičko moja
zuatenkovaná! - čičíkal ju Perún.
- Vidzeu svjet takého slivoňa? - hecovala ho Baba. - Konc je zludarený, hňiuý jak psisko! Do chrápa hotové by sceu, ale krížem suamky nepreuoží...
Tak ho stále otravovala a chodila za ním neodbytne ako slimák, ktorý si hľadá ulitu.
A Perún len brílal, švárne bohyne obháňal, pojímal, paroma robil. Takto sa strojil:
- Já obúk nastrojím, tú Babu zastrelím, starú babu, babu Babu, babu zastrelím!
Ale keď nastala medzi nimi tichá domácnosť, veru mu začalo v brušisku škvŕkať! Bol paježlivý, ufrflaný, kade chodil, blesky hádzal, hrešil a hromoval. Len čo si na svoju Babu spomenul, už bol oheň na streche: - Keby ťa parom uchyciu, potvoro nevykresaná! Nech by ťa parom vzau...
Je to také čudné, že jeden z najstarších a najväčších pohanských bohov v ústach Záhorákov aj Nezáhorákov ešte podnes žije, akoby v každom meste a dedine svoju sochu, na každom vŕšku oltár a v každom dome kňaza mal? Nieto dňa ani hodiny, že by ho naši ľudia nechválili, aby ho parom vzal!
Paromova Baba, habrča paprčivá, tá je tomu na príčine! Bola úplne ako ten vtáčik, čo vysoko lieta a moc piskoce. Keď to na ňu prišlo, vzala Perúna do parády, do obrichtunku.
- Co mja cohňíš, duchlíš a cermuješ huava-nehuava jako ohava? Co mja furt čepkuješ? - chabo sa bránil Perún. - Enem dočkaj, budeš sa mjet po pjeci, poutekáš na suanú Moravu, ked ťi dám firšpón! - hrozila mu tá stará drizda.
- Strac sa mi volade! - zabrblal dobrák Perún a chcel sa jej pomstiť. Už jej aj richtoval truhlu, drevený spacák. Mrmotal ako starý medveď: