Za veľkým stolom uprostred Thorstenovej kancelárie už sedelo šesť ľudí. Projektor ožaroval plátno, pred ním na jednej strane sedeli šéf so Želou a oproti nim traja návštevníci z agentúry. Za vrchstolom sedel Thorsten. V obložení kŕčovitých úsmevov bol jediný, kto si mohol dovoliť tváriť sa adekvátne svojej nálade, a naplno to využíval. Na stole stálo položené malé akvárium s piatimi dúhovými rybičkami.
Prvé, čo ma prekvapilo, však nebolo to, že ho nikto neodsunul a všetci sa radšej tvárili, že im vôbec nezavadzia. Ešte predtým, ako si ostatní ponad vodu žiariacu neónom začali neobratne podávať vytlačené prezentácie, som si všimol, že dievča, ktoré pred chvíľou vychádzalo z nášho wc, nebola kolegyňa z iného oddelenia. Sedela na strane agentúry, priamo oproti mne. S krátkymi vlasmi, učesanými tak ako kedysi Twiggy. Bola aj rovnako chudá a napohľad, napriek oblečeniu zaváňajúcemu ambíciami nehľadiacimi na dôsledky, aj nemarketingovo krehká. Vznášala sa nad stoličkou, akoby ani nebola z mäsa a kostí, ale pozostávala z čistého éteru. Tvár mala poblednutú, nebola však zďaleka taká priesvitne bledá ako jej kolega Andrej, ktorý už v piatok vyzeral, že má pred sebou posledné dva dni života. Šéf ju predstavil ako Katarínu zo strategického oddelenia agentúry. Spolu s Andrejom, ktorý má našu firmu na starosti ako šéf tímu accountov, a s kreatívnym riaditeľom prišli Thorstena presvedčiť, že odobrením tejto vianočnej kampane spraví najrozumnejšiu vec v celej svojej manažérskej histórii.
Žaneta z recepcie priniesla kávy, čaje a minerálky. Šéf s Andrejom sa v jednej chvíli zrazili plastovými fľašami mierne perlivého Rajca nad Thorstenovým pohárom, obaja v snahe naliať mu ako prvému. Andrej ustúpil, prenechal tú poctu svojmu klientovi a sám nalial svojim kolegom.
Katarína sa postavila ku koncu stola, diaľkovým ovládaním si prepínala slajdy prezentácie a červenou bodkou laserového ukazovadla prepaľovala spleť grafov na plátne. Jej angličtina bola plná odborných výrazov, s prízvukom svedčiacim o roku strávenom niekde v Amerike. Nepoužívala zbytočné slová. Keď rozprávala o výsledkoch testov páčivosti, priradenia reklamy k značke, rozpoznania benefitov a ich priradení k pro duktom, stávala sa niekým celkom iným. Ešte kým sedela na stoličke, mal som dojem, že sa možno ani nedokáže vystrieť. Teraz bola jej reč tela plná sebavedomej gestikulácie, bez nervozity, trémy a všetkého ostatného, čo jej spolu s raňajkami pomohla odpratať fotobunka automatického splachovača. Bolo to, ako zhrnúť do desiatich minút príbeh chudorľavého dieťaťa odsúdeného na invalidný vozík, ktoré nakoniec vyhrá olympijský maratón.
Thorsten sa prestal pozerať na hodinky a počúval. Keď som sem vošiel, vyzeralo to, že kohokoľvek z prítomných jediným zamračeným pohľadom utopí v akváriu, len čo začnú prezentovať.
„Kampaň sme testovali takmer na tristo ľuďoch v štyroch mestách a všetky ukazovatele potvrdzujú, že vo vzťahu k pochopeniu posolstva reklamy sa absolútne niet čoho obávať,“ povedala Katarína na konci.
Vyzerala mlado, možno aj na menej ako dvadsaťpäť. Samozrejmosť, s akou používala bizarný marketingový žargón aj s jeho slovosledom a odbornou vatou, naznačovala, že v skutočnosti bude o niečo staršia. Takéto detaily vyžadujú roky praxe. Sú ako zubársky záznam alebo prierez stehennou kosťou, dá sa podľa nich odhadnúť, ako dlho už človek žije na tejto strane bubliny. Katarína musela mať tak okolo tridsiatky.
Pozerala sa na Thorstena aj na Janu, ktorá má u nás prieskumy na starosti. Jana spokojne prikývla, čokoľvek sa odteraz pokazí, pokazí sa v rukách niekoho iného. Besné Thorstenove oči kmitali medzi plátnom, vytlačenými tabuľkami na stole a nešpecifikovaným miestom na strope. Podobných optimistických grafov, ktorých kampane sa nakoniec skončili veľmi zle, videl za život viac, ako sme my ostatní mali za posledný rok teplých večerí.
„Takže, ako vidíte,“ obrátil sa naňho náš šéf so submisívnou úlisnosťou, „vôbec sa netreba obávať, že by naša kampaň nebola dosť vianočná.“ Pri slovách dosť vianočná urobil do vzduchu gesto úvodzoviek. Thorsten, ktorý bezpochyby odčítal, čo sa mu šéf snaží vsugerovať, výstražne zdvihol obočie.