Predstav si vodný svet pod morskou hladinou. Ako v hrnci plnom dobre posolenej planktónovej polievky tam plávajú ryby, chobotnice, medúzy, morské panny, kôrovce, ulitníky, obrovské cicavce, ponorky a jeden či dva batyskafy. A úplne dole, morské dno.
Na dne tej najhlbšej priekopy, v hĺbke viac ako desaťtisíc metrov, na severnom okraji Tichého oceánu, tam, kde sa už nedostane slnečný lúč, potápač, ponorka a dokonca ani japonské lovkyne perál – tak tam už nie je vôbec nič.
I keď - nie je to celkom tak. Aj v tej najtemnejšej a najstudenšej temnote sa dá nájsť nejaký život. Na dne tej najhlbšej priekopy totiž žije jedna ryba.
Okrem lenivej ryby Biby s polámanými zubami obýva tento rozprávkový svet aj jej kamarát had Rado, ktorému sa stále kazí lampáš a ďalšie tajomné svetielkujúce živočíchy. Spolu hľadajú nový domov, či morské sklo, spolu poriadajú podmorské veselice, odháňajú ponorky.
Cez ich veselé príhody môžme spolu s nimi spoznať aj ten skutočný hlbokomorský svet.
V tichej temnote sa zrazu objavila maličká biela, jasne žiariaca bodka. Bodka sa zväčšovala, svetlo sa približovalo.
- Vidíš to čo ja? – spýtal sa Rado.
- Nič nevidím, spím, – povedala Biba a prevrátila sa na druhý bok.
- Čo to len môže byť? Má čudnú farbu.
- Hmm, veru, - povedala Biba, ale z miesta sa nepohla, nevládala, všetko ju bolelo. Tá tancovačka bola asi presa len skutočná.
- Nemali by sme zmiznúť?
- Heš už Rado, nechaj ma! More je plné čudných vecí.
