Každé miesto má svoje tajomstvo. Každý človek niečo skrýva. Niekedy musíme ísť do minulosti, aby sme pochopili prítomnosť, niekedy musíme niekoho opustiť, aby sme sa k nemu dokázali vrátiť. Nový román Maxima E. Matkina prichádza až po troch rokoch a rozpráva o ľuďoch, ktorí sú schopní naozaj milovať, pretože vedia, že láska nie je nič také, na čo máme vždy právo. Ak chcete vedieť, čo to znamená byť päť minút v Číne, v čom tkvie tajomstvo neviditeľnosti a aké môžu byť skutočné city, čítajte túto knihu. Všetko je niekde pod povrchom.
Koňak
Prevrátila sa na chrbát.
– Keď ty ani nevieš, čo je to dohra. Som stále taká nedohraná.
Usmial sa a natiahol k nej ruku.
– Stačí povedať.
– Ak za tým nasleduje ďalšie číslo, tak to už nie je dohra. Je to zase predohra.
– Ja milujem predohry.
– Hovoríme o dohrávaní.
– O niečom, za čím už nenasleduje nič?
– Nič, ak pod slovom niečo myslíme sex.
– Ty potrebuješ pohladkať a ja mám pritom myslieť na kozmonautov, fínsky priemysel a kvantovú mechaniku?
– Prečo na kozmonautov?
– Aby to bola dohra, a nie predohra.
– Súvisia kozmonauti nejako s dohrou?
– Sú asexuálni. Aspoň väčšinou. A sú mimo tejto planéty. Ďaleko od tvojho hebkého tela. Keď sa sústredím na to, že som s nimi, mám šancu ti odolať.
– Robíš zo seba obeť mojich úchyliek?
– Mám rád tvoje úchylky.
Ľahol si k nej. Prešiel jej prstom po sluche, po krku, po ramene.
Privrela oči a usmiala sa.
– Jurij Gagarin, – povedal. – German Titov, John Glenn, Malcolm Carpenter, potom Nikolajev, krstné meno si...
