Román Masový hrob, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1999 je ukážkovým príkladom toho, ako je možné manipulovať vedomie človeka, ktorý síce nie je "zlý", ale má slabý charakter, je akýmsi novodobým Oblomovom.
Dej románu sa odvíja od tej chvíle, keď v jednej zastrčenej dedine, kdesi na strednom Slovensku, objavia masový hrob. Príbeh čoskoro dostane do absurdnej roviny, keď "notability" dediny: starosta, notár, policajný kapitán sa chopia iniciatívy a z tragickej skutočnosti sa pokúsia vyťažiť maximum, vraj v prospech chudobnej dediny.
Dej románu s retrospektívnymi odbočeniami sa odvíja v konkrétnom čase (na konci 20. storočia) a na konkrétnom mieste (Bratislava, bližšie neurčená dedinka T. blízko New Hontu a Nemecko). Autor s láskavým, mikszáthovským humorom a iróniou sprevádza rozprávača v súkromnom aj verejnom živote. Rozprávač je vynaliezavý skôr pri milovaní, inak sa správa nevýbojne, stereotypne. Zvrat do života mu prinesie dedičstvo. Nečakane sa stáva majiteľom pozemku s domom v údolnej dedinke T. niekde pri pomyselnom New Honte. Kopáči novej studne objavia tajuplné ľudské kostry. Tajomstvo hrobov razom zrúti staré stereotypy, oživí minulosť, dáva rozlet fantázii, podnecuje uvažovať a konať rozumne aj nezmyselne, vážne aj veselo, až smiešne, pokým rozprávač z vôle tretej ženy opäť nezapadne do stereotypu života, tentoraz úchvatnej vidieckej idyly. Čas sa nezastavil, ani nevybočil zo svojho ustáleného toku. Život však uplýva, ale navonok akoby sa nič nestalo, "lebo bolo bezvetrie. Veľké penetračné bezvetrie v celom šírom svete." V tomto svete sa Grendelov rozprávač sám stáva "hromadným hrobom na dvoch nohách" so všetkým, čo zdedil po predkoch a čo si vedel osvojiť a uchmatnúť zo života.