Laučík - Štrpka

Martin, 10. 3. 1964

...Poézia ako proces. Nemyslím,že by existovala absolútna Poézia, tak ako neexistuje Láska – protikladom im je nie nenávisť a ne–poézia, ale smrť... Môj milý Ivan – ....... je sobota ráno s výhľadom a opustené koľaje, tesne pred odchodom. V nekonečne nepohodlných polohách Ti píšem, poležiačky, ako keby som sa s niekým miloval. Mám sa: Zle. Zle. Ako keby som sa nemohol pohnúť. Tak si zakladám na nenápadnosti – ale iba vytrvalo pracujúce lampy poézie držia ma ako korková vesta nad hladinou. No a láska. V malinovom svetri, strašná intelektuálka, bez nádeje, že by sme si niekedy niečo darovali, okrem nepokojného seba, nikdy si nič nenahradíme. A hlad. Tie najkrajšie kvety hladu zapálené nad ústami. Nič sa tu nenaučím, je tu nuda, ktorá nemá nič spoločného s množstvom práce. Aj zbytočnej, čo je koncentrák. Ešte filozofia, moderná logika, kybernetika. Za peniaze z MT chcem ísť 12. IV. do NDR so speváckym zborom, spievame gregoriánske chorály. Čo sa týka skupiny: OD VÝ- STREDNOSTÍ K SÚSTREDENOSTI. Kondrót, kto je vlastne Kondrót? Týždenné vymieňanie listov! Prosím Ťa, odpíš mi, ak môžeš, nejaké básničky Enzensbergera, v tomto posratom Martine...