S Vandou sme stále bývali blízko seba. Ona v „našom“ starom byte so stolíkom poskladaným z amerických výtlačkov časopisu Vogue v obývačke, ja v byte, z ktorého som vyplatila Luckinho otca, ktorý sa medzitým rozviedol druhýkrát a dal si nastreliť vlasy, lebo plešina sa mu rozrástla na pol hlavy. Vanda stále čarovala s farbami. Začala pracovať aj pre módne mesačníky, ktoré ju uznávali a jej strelené kombinácie z kociek a pásikov opisovali ako odvážnu odpoveď konvenčnej elegancii. Sedávala v antikvariáte, zasypaná papiermi, časopismi, cédečkami s fotkami, a pri sebe mala vždy tri mobily, ktoré v kuse vyzváňali. Jeden svoj, jeden služobný a jeden, ktorý bol aktuálny pre súčasného milenca. Ten sa menil najčastejšie. Keď potom ochorel Aladár, muž, čo jej dal v živote zabrať najviac, starala sa o neho do poslednej chvíle. Nosila mu polievky, čo som varila pre svoje dievčatá, umývala ho v studenej nemocničnej vode, a keď zomrel, vykašľala sa na módne kreácie a navliekla sa do čiernej... Na...