Dejiny od čias, keď sa historiografia profesionalizovala a stala sa samostatnou vednou disciplínou, teda od druhej polovice 19. storočia, písali historici väčšinou ako "národné príbehy". V Európe existovala aj tradícia univerzálnych či svetových dejín, ale úplná dominancia "národných príbehov" ako hlavného prúdu v historiografii je v 19. a 20. storočí zrejmá. Od 70. rokov pod vplyvom potsmoderného myslenia, ale aj v dôsledku tradície sociologizujúcej historiografie, ktorá sa začala presadzovať už v medzivojnovom období, narazila tradícia písania národných príbehov na kritiku umocnenú ešte všeobecnou kritikou ideológie nacionalizmu, ktorý priviedol svet k vojnám, genocídam, etnickým čistkám...