Po debutovej zbierke poviedok Sladký život, ktorá sa dostala do finálovej desiatky Anasoft litera 2019 prišla Jana Micenková s viac ako 400-stranovým románom Krv je len voda, ktorý sa tento rok šplhá k najvyšším literárnym oceneniam. Čo naň hovorí kritika?

Kniha Krv je len voda je asi ročným výňatkom zo života troch postáv: Kláry, matky a otca. Pomocou nich Micenková analyzuje „rozklad dysfunkčnej rodiny“ a snaží sa vystopovať, z čoho pramenia príčiny násilia. Nečudujme sa teda, že recenzenti často pracujú s prívlastkami ako „depresívny“, „intenzívny“ či „presvedčivý“. Aj keď mnohé z nich si vzájomne protirečia, nikto knihe neodoprel prostý fakt, že je skrátka skvele napísaná.

Širší literárny priestor, širší záber

Mária Klapáková vo svojej recenzii pre Knižnú revue 9/2021 nazvanej Klára, matka, otec. Rodina? píše, že román Krv je len voda „[…] ukazuje, že poviedkový priestor nebol pre Micenkovú komfortný a oveľa presvedčivejšia dokáže byť na (skutočne veľkej, viac než 400-stranovej) ploche románu a navyše s minimom postáv.“ Tento fakt koniec-koncov dopomohol aj k širšiemu záberu, ktorý má román v porovnaní s predošlou poviedkovou knihou. Publicista Róbert Kotian z Magazínu o knihách sa v recenzii nazvanej Rozklad rodiny v priamom prenose tiež nadchýna: „Kým v debute Sladký život písala o svojej stratenej generácii tridsiatnikov, v tomto románe je stratená celá rodina naprieč generáciami. Ak by som očakával, že nabudúce si vezme na paškál našu spoločnosť, bude to desivá freska toho, čo žijeme a pred čim si ešte stále viac-menej zakrývame oči."

Nedovolí vydýchnuť, ale v dobrom

„Próza Krv je len voda nedovolí čitateľovi vydýchnuť,“ píše ďalej Klapáková, no vzápätí dodáva: „Nerobí to však vypočítavo, nestavia na prvoplánovom súcite a hoci postavy smerujú k istej modelovosti (napr. postava matky môže pripomenúť Evu Novú), autorka s fatálnosťou a nemožnosťou zmeny (povahy) pracuje priznane – happyend je od začiatku nemožný.“ Kotian dopĺňa: „Neviete sa ubrániť intenzívnemu zážitku. Akurát že je nesmierne depresívny.“ V recenzii nazvanej Obete obetí obetí obetí obetí (Plav) napísal na margo toho Viliam Nádaskay: „Dá sa povedať, že autorka pokračuje tam, kde skončil Pišťanek v Muzike. Podobne necháva svoje postavy dusiť sa vo vlastnej šťave, ich životy sú rovnako bezperspektívne, od brutálneho naturalizmu a morálneho rozkladu však napokon prichádza k zreteľnej empatii.“ Vývoj postáv komentuje aj Ivana Zacharová z internetového magazínu Sieťovka: „Postavy sa vyvíjajú, z matky pijanky sa stáva superalkoholička, dobrácky otec sa postupne mení na bitého psa a introvertná dcéra padá do priepasti.“

Micenková je Tolstoj?

„Micenkovej kniha je v pravom zmysle slova cynická: prejavuje sa v nej potreba demaskovať ideály i zaužívané myslenie a relativizovať motiváciu ľudí, avšak s vedomím, že do istej miery je nutné potlačiť nutkanie pre dobro funkčného života,“ poznamenal ďalej Nádaskay, čo potvrdil aj Kotian, keď napísal: „Micenková je neúprosný a detailný pozorovateľ skrachovaných osudov vo svojom okolí a dodáva im desivú literárnu podobu.“ Okrem toho, že takýto depresívny obraz rozkladu jednej rodiny nemá podľa neho v slovenskej literatúre obdoby, prirovnáva ho dokonca k Tolstého Anne Kareninovej: „[…] nepopriem, ani si nedám rukáv odtrhnúť, že počas celej lektúry tohto textu ma prenasledoval Tolstého úvod.“

S kým si vyrovnáva účty?

„Rozprávač miestami až únavne pociťuje potrebu doslovne vyjadrovať svoj postoj k postavám,” vytkol autorke Nádaskay, k čomu neskôr dodal: „Práve v postave matky najviac cítiť snahu o groteskný typ, akoby si autorka s kýmsi vyrovnávala účty – to je moment, keď ju jej nemilosrdná optika privádza nie do hĺbky postáv (ako pri Kláre a otcovi), ale k jednoduchej fraške.“ Či je to tak nevieme a pokiaľ patríme medzi tých, ktorí autora od diela striktne oddeľujú, ani nás zaujímať nemusí. Na druhej strane, inšpiráciu skutočnými postavami zo svojho okolia autorka otvorene priznala v rozhovore s Ivanou Gibovou pre časopis Rozum (č. 1/2021): „Mám kamaráta, ktorý skončil v područí despotickej manipulátorky, ktorá ho úplne vycicala… Začala som sa týmto fenoménom zaoberať hlbšie, robila som rozhovory s chlapmi, čo priznali, že žili vo vzťahu so ženou – tyrankou. A so zdesením som zistila, že je ich strašne veľa.” A podobne postupovala aj pri postave matky: „Pri nej som mala inšpiráciu z rôznych typov skrachovaných herečiek, čo som v divadle stretla. Spočiatku som si vyčítala, že ju fakt vykresľujem veľmi negatívne, takže som sa musela prekonať a nájsť s ňou niektoré spoločné vlastnosti a pocity.“

Jednohlasné komentáre čitateľov

Vypočujme si však aj tých, pre ktorých je koniec-koncov kniha primárne určená – čitateľov. Po prečítaní ich hodnotení na Martinuse, Goodreads a na Instagrame môžeme smelo napísať, že knihu hodnotia kladne. „Neskutočne dobre sa to čítalo, aj keď kniha neopisuje dobré veci. Výborná kniha. Slovenskí autori vedia aj písať. Plné odporúčanie,“ napísala čitateľka Katarína v recenzii na Martinuse. „Veľmi silný román s precízne vystavanou štruktúrou. Dlho som nič tak presné, výstižné a mrazivé nečítal. A hlavne: je to aj vtipné!“ pridáva sa čitateľ Peter. Chválospevy pokračovali aj na Instagrame: „Začnem zhurta a to tým, že túto knihu okamžite zaraďujem medzi to najlepšie, čo som kedy čítala,“ napísala používateľka barborabernatova. „Ak by som mala opísať túto knihu len jedným slovom, bolo by to: srdcervúca,“ reagovala na Micenkovej román používateľka _honeyhoop a koniec svojho textu uzatvorila vetou: „Dúfam, že ju uvidím v tohtoročnej desiatke Anasoftu, lebo bude zle!“

Čo dodať na záver? Micenková má v tohoročnej Anasoft litere len tri vážnejšie konkurentky: Janu Beňovú so súborom poviedok Vandala (Brak), Ivanu Dobrakovovú s románom o nevere Pod slnkom Turína (Marenčin PT) a Nicol Hochholczerovú s dievčenskou noveletou Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala). Hoci porotkyne budú najviac roniť slzy a nadchýňať sa nad Hochholczerovou, ozajstné robustné majstrovstvo predviedla Micenková a jej šanca na účasť vo finálovej päťke je naozaj vysoká.

Rozhovor Hany Rodovej s Janou Micenkovou, počas jej letného turné po východnom Slovensku, si môžete vypočuť tu: