Začiatkom roka rozvírila mediálnu hladinu otriasajúca správa. Trojica najstarších slovenských literárnych časopisov Romboid, Dotyky a Literárny týždenník nedostala na svoju činnosť od Fondu na podporu umenia požadovanú dotáciu! Stratili tak jediný zdroj financovania a hrozí im zánik! Prečo nedostali ani euro a ako sa k prípadu postavili ich vydavatelia? Hrozí Slovensku dotačný fašizmus a strata názorovej plurality? Alebo si za to môžu sami vydavatelia? Čítajte a žasnite nad tým, ako podaktorí chápu vydávanie literárnych časopisov!

Keďže vydavateľom Literárneho týždenníka aj Dotykov je Spolok slovenských spisovateľov (SSS), dá sa povedať, že to bola preň dvojnásobná rana, vďaka čomu SSS reagoval dvakrát tak impulzívne. Krátko po správe o nepodporení ich periodík napísal predseda SSS Boris Brendza spolu s tajomníkom Štefanom Cifrom otvorený list Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá a ministerke kultúry SR, ktorý dosiaľ podporilo približne 160 signatárov. Okrem iného píšu: „Toto konanie považujeme za alarmujúce a za varovný signál ohrozenia hodnotovej rozmanitosti a názorovej plurality.“

Stanovisko AOSS o Romboide

Svoje stanovisko vyslovila i Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS), ktorá je vydavateľom Romboidu. Na úvod treba podotknúť, že SSS do otvoreného listu automaticky zahrnul i časopis Romboid, i keď s jeho predsedom či členmi predtým ani potom nekomunikoval. Čo bola z ich strany veľká opovážlivosť, pretože medzi SSS a AOSS panuje veľký nesúlad, asi taký, ako medzi katolíkmi a evanjelikmi. Predseda AOSS Peter Juščák, sa vo facebookovom statuse ohradil: „Chceme poznamenať, že v členských organizáciách AOSS dlhodobo nezdieľame hodnotový svet niektorých myšlienkových prúdov v Spolku slovenských spisovateľov. Z toho dôvodu považujeme zahrnutie časopisu Romboid, ako aj našu organizáciu do jeho výzvy za nepremyslený krok s ktorým dôrazne nesúhlasíme.“ V statuse ďalej vysvetlil, ako vzniknutú situáciu budú riešiť: „Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS) je vydavateľom časopisu Romboid a preštudovala si dôvody, pre ktoré sa FPU rozhodol k tomuto kroku. V týchto dňoch AOSS analyzuje vzniknutý problém a komunikuje s FPU.“ 

Kým sa pohneme ďalej, zhrňme si v krátkosti históriu všetkých troch periodík.

Literárny týždenník

Literárny týždenník (založený v roku 1988) na sklonku komunistickej totality veľmi opatrne otváral dovtedy tabuizované témy a publikovali v ňom i „zakázaní“ autori. Tzv. legendárne progresívne obdobie Literárneho týždenníka však trvalo len pár rokov, po páde komunizmu a nástupe V. Mečiara k moci, sa LT stal platformou jeho stúpencov. V šírení nenávisti voči všetkým, čo stáli v opozícii voči tomuto „otcovi národa“, sa LT pretekal s novinami Slovenská republika a spriahnutie sa s politickou mocou (HZDS, SNS) bolo zrejme aj príčinou úpadku tohto periodika. Súčasným šéfredaktorom je od roku 2019 Štefan Cifra, pred ktorým tam figurovali mená ako Vincent Šabík, Ľuboš Jurík, Peter Holka, Pavol Števček, Pavol Janík či Pavol Dinka.

Dotyky

Keď komunisti v roku 1989 konečne povolili vychádzanie mesačníka pre mladú literatúru Dotyky (predtým vychádzala Mladá tvorba, ktorú zakázali v roku 1969), bola to veľká udalosť. Šéfredaktorom sa stal Ján Zambor, hneď nato ho vystriedal Jozef Urban a v Dotykoch publikovali všetci mladí autori a autorky, čo vtedy za niečo stáli. Bol to magazín, ktorý sa dal čítať, pretože mal kvalitnú redakciu aj autorov. Staré vydania si môžete prečítať tu. Koncom 90. rokov, počas šéfredaktorovania Maroša Bančeja, začali Dotyky upadať, redukoval sa počet redaktorov aj rozsah, odchádzali autori a s príchodom internetu odišli aj čitatelia. Po Bančejovi sa stal šéfredaktorom Boris Brendza. Od roku 2000 už vychádzali len 4 čísla ročne, od roku 2010 to bolo 6 čísel. V roku 2020 vyšli len dve dvojčísla a v roku 2021 tri čísla.

Romboid

Najstarším z týchto periodík je Romboid, ktorý vznikol v roku 1966 a založil ho Miroslav Válek so Stanislavom Šmatlákom. Časopis sa zameriava na poéziu, prózu, kritiku a literárnu vedu a vychádza desaťkrát ročne. Jeho súčasným šéfredaktorom je Igor Hochel a vydavateľom je AOSS. V minulosti boli významnými šéfredaktormi napríklad Pavel Vilikovský, Ivan Štrpka, Radoslav Passia či Stanislava Repar, ktorá po odchode z funkcie založila vlastný literárny časopis Fraktál, ktorý vedie dodnes.

Nedostali nič!

Čo sa teda vlastne stalo? Keď 22. 12. 2021 Fond na podporu umenia zverejnil na svojich stránkach rozhodnutie riaditeľa o podpore pre tieto tri literárne časopisy, v ich redakciách zavládla hrôza a zdesenie. Z požadovaných 65 000 € (Literárny týždenník), 42 925 €  (Dotyky) a 52 480 € (Romboid) nedostali nič. Neboli však sami, kto nedostal od FPU podporu, okrem nich rovnaké nič nedostalo ďalších 5 žiadostí. Zato, na druhej strane, odborná komisia odporučila riaditeľovi podporiť 22 žiadostí, medzi ktorými boli aj literárne časopisy Vlna, Fraktál, Vertigo, Rozum či Kapitál. Tu si môžete stiahnúť zápis zo zasadnutia Odbornej komisie FPU.

22 dostalo pol milióna!

Pre tých, ktorí majú záujem hlbšie preniknúť do tejto problematiky len pripomíname, že išlo o výzvu FPU číslo č. 1/2022, respektíve o podprogram FPU „2.3.1. Vydávanie a distribúcia tlačených časopisov”, ktorej výsledok (kto koľko žiadal a koľko dostal či nedostal a prečo nedostal) si môžete stiahnúť tu. Celkove však bolo v danej výzve vyčlenených spolu 500 000 €, pričom žiadaná podpora pre úplné žiadosti bola 971 358 €. Takže, ak si to zrátame, 22 printových na umenie zameraných (literárnych, výtvarnych, atď) časopisov spolu dostane pol milióna eur. Takmer plnú výšku (teda to, čo žiadali) dostalo len 7 časopisov, zvyšok sa musí uspokojiť s podstatne nižšou sumou.

Prečo nič nedostali?

Prejdime však k tomu najzásadnejšiemu a najzaujímavejšiemu – prečo sa odborná komisia rozhodla po rokoch nepodporiť práve trojicu legendárnych časopisov a novín? Odpovede, ktoré sú veľmi hutné a krátke, sme našli v príslušnom rozhodnutí riaditeľa FPU a tu sú podstatné výňatky z nich.

Literárny týždenník – nízka kvalita

Literárny týždenník podľa komisie „[…] nespĺňa súčasné kritériá v porovnaní s ostatnými periodikami po obsahovej a vizuálnej stránke. Predovšetkým ide o prínos a relevanciu pre slovenský umelecký kontext, nízku kvalitu publicistiky a recenzistiky. Grafické spracovanie výrazne zaostáva za súčasnými štandardmi,“ pričom ďalej radí: „Pre každý dlhodobý časopisecký projekt sú dôležité sebareflexívnosť a schopnosť posúdiť svoju pozíciu v kontexte príbuzných periodík a schopnosť reagovať na aktuálne dobové podnety.“

Dotyky – nedostatočná úroveň

Pri Dotykoch bolo zdôvodnenie obdobné. Odborná komisia v ňom „[…] konštatuje dlhodobo nedostatočnú úroveň obsahovej a grafickej stránky časopisu, nekompatibilnú s veľmi náročnou skupinou mladých recipientov, ako aj neschopnosť časopisu plniť koordinačnú a integrujúcu funkciu mladej literatúry, ktorú v ostatnom období prevzali iné subjekty pôsobiace v oblasti kultúry.“

Romboid – absencia pozitívnej vízie

Časopis Romboid sa komisia rozhodla nepodporiť „[…] z dôvodu pretrvávajúcej nestability vydavateľa a absencie pozitívnej vízie udržateľného rozvoja a prevádzky časopisu.” Pričom do budúcna (v prípade ďalších žiadostí) žiada od časopisu ujasnenie „novej koncepcie periodika“.

Aká je pravda?

Kým sa dostaneme k reakciám dotknutých subjektov, spýtajme sa jednu základnú vec. Čo je na tvrdení odbornej komisie pravdivé? A rečnícky sa spýtame čitateľov, ktorí sa dopracovali až sem: kedy ste naposledy čítali Literárny týždenník, Dotyky či Romboid? Čítali ste ich niekedy vôbec? Pretože ak by ste ich čítali, vaša odpoveď by bola jednoduchá: všetko. Všetky dôvody, ktorými komisia zdôvodnila nepridelenie finančnej dotácie sú pravdivé. A je len čudné, že im nepridelili dotáciu až teraz, pretože všetky tri periodiká už dlhé roky vykazujú rovnakú bezútešnosť.

Literárny nárek

Literárny týždenník, hoci má tradičnú značku, je príkladom toho, ako sa publicistika nemá robiť. Od tridsať rokov starého grafického dizajnu, ktorý nevykazuje žiadnu „štábnu“ kultúru, cez needitované texty (čo znamená – ako autor napísal, tak uverejníme), ktoré sú zmesou zväčša amatérskych recenzií a názorovej publicistiky, ktorá sa viac venuje dianiu v SSS, ako literatúre. Dlhé roky je základným poznávacím znamením LT nekonečný nárek. Od prvej až po poslednú stranu. Nárek nad tým, ako je tu zle, ako nás niekto utláča, ako tu bolo dobre a už nie je, a podobne. Nie, nepreháňame, kúpte si LT a začítajte sa. Zamyslite sa nad tým, prečo nikto relevantný zo slovenskej literatúry v LT nepublikuje a prečo ho čítajú len dôchodcovia nad 70 rokov.

Prestarnuté Dotyky

Ak by ste čakali, že Dotyky, „časopis pre mladú literatúru a umenie“, budú ukážkou mladého myslenia, najmodernejšieho grafického dizajnu, odvážnych nápadov, živých textov, súčasných tém, ktoré zaujímajú mladých ľudí, že im bude ponúkať zasvätený pohľad do súčasnej literatúry a kultúry, tak zabudnite. Grafický dizajn je na úrovni „Dáška sa naučila robiť s počítačom, tak nám to zalomí“ a publicistika pripomína tlačové správy. Titulné rozhovory nie sú s mladými autormi, ale so sedemdesiatnikmi (v posledných číslach napr. Tatiana Jaglová, Mária Bátorová, Jana Borguľová, atď). Hejterskú rubriku Splachovač píše výkonný redaktor Andrijan Turan, ktorý má 60 rokov. Šéfredaktor má 43 rokov. To, že redakcia má problém vôbec naplniť číslo nejakým obsahom, dokazuje aj to, ako rozšafne narábajú s priestorom, častokrát jedna báseň na jednu stranu, celostránkové fotografie a podobne.

Romboid zaspal

Romboid bol vždy čisto literárny časopis pre profesionálov, bez politických ambícií a koketovania s mocou. Doplatil však na to, že nezaregistroval zmenu. V AOSS, ešte donedávna vedenej Erikom Markovičom, akoby zaspali a netrápilo ich, že im vyrástla silná konkurencia (Vlna, Rozum, Fraktál, Glosolália, atď), alebo že vznikol aj internet. Romboid mal už dávno opustiť printovú verziu, prejsť na web a stať sa profesným literárnym internetovým periodikom, čo by mu prinieslo množstvo výhod. 

Čo teraz?

Stanovisko AOSS k Romboidu sme už citovali. Zato reakcia vedenia LT, Dotykov a SSS (čo sú vlastne dvaja ľudia – Boris Brendza a Štefan Cifra) je mimoriadne hysterická. Čudovať sa im nemôžeme, veď pod ich vedením SSS prichádza o svoje dve vlajkové lode. Obaja rozbehli mohutnú záchrannú akciu a kričia o „dotačnom fašizme“ a „bezprecedentnom, škandalóznom a nekultúrnom“ rozhodnutí FPU, ohrozujúcom „názorovú a hodnotovú pluralitu“. Vytvárajú dojem, akoby tu vzniklo nejaké sprisahanie, ktoré ide zbúrať prinajmenšom Slovenské národné múzeum. Brendza neváhal v denníku Pravda urážať členov komisie a jej rozhodnutie: "Je nekoncepčné, nepremyslené a absolútne nekultúrne. Dôvody, ktoré takzvaná odborná komisia uviedla, sú účelovo zavádzajúce a svedčia o dezorientovanosti jej členov v danej problematike, rovnako aj o dlhodobej obsahovej neznalosti časopisu Dotyky."

Ohrozená pluralita?

Ak by LT a Dotyky boli jedinými literárnymi periodikami na Slovensku, zrejme by rozhodnutie FPU bolo naozaj škandalózne. Lenže na Slovensku vychádza 13 printových literárnych časopisov a čitatelia majú k dispozícii aj ďalších 12 webových portálov*, zaoberajúcich sa literatúrou a knihami. Žiadna názorová a hodnotová pluralita v oblasti literárnej komunikácie určite nie je ohrozená. Ohrozené je len jedno: peniaze. Spolok slovenských spisovateľov by dotáciou na svoje 2 časopisy získal 107 000 eur, čiže pätinu z celkovej sumy pridelenej na printové literárne časopisy. Vzhľadom na to, akú kvalitu za tieto peniaze ponúkajú a koľko čitateľov ich kupuje a číta, sa to zdá trocha priveľa.

Aby sme v tejto veci mali nejakú predstavu, stačí porovnať čísla. Na rok 2021 žiadali Brendzove Dotyky dotáciu 42 500 €. Dostali 25 000 €. Za tieto peniaze Brendza vyprodukoval 3 čísla Dotykov. Študentský literárny časopis HMOTA, ktorý nesie podtitul "Časopis mladých ľudí o literatúre, kultúre a živote" žiadal dotáciu 20 120 € a dostal len 7000 €. Za tieto peniaze vydal 4 plnohodnotné čísla a navyše prevádzkuje aj funkčnú web stránku. Literárny magazín Rozum žiadal v roku 2021 65 000 € a dostal 37 000 €. Za tieto peniaze vydavateľka vyrobila 12 čísel, plných informácií o slovenskej aj svetovej literatúre, ktoré píšu najrenomovanejší slovenskí autori. Tu si môžete prečítať o pridelených dotáciách literárnym a iným umeleckým časopisom v roku 2021.

Zlý FPU, zlé komisie?

Znepokojujúce na výkrikoch vedenia SSS je však jedno: že spochybňujú celý Fond na podporu umenia a systém prideľovania dotácií. Vraj v odborných komisiách nemajú stavovské spisovateľské organizácie nijaké zastúpenie. „Sme presvedčení, že obsadenie komisie FPU pre časopisy nie je reprezentatívne a podlieha skupinovým záujmom. Nie je náhoda, že FPU dlhodobo eliminuje zodpovedajúcu účasť zástupcov SSS, ktorý má vyše 400 členov...“ píšu predseda a tajomník SSS Brendza a Cifra v LT 1-2/2022 a na inom mieste opäť Cifra: „Záujmové skupiny, neorganizované v žiadnych stavovských združeniach a reprezentujúce iba vlastné súkromné záujmy a postoje, sa dlhodobo a úspešne snažia eliminovať stavovské spisovateľské združenia v rozhodovacích procesoch a komisiách FPU... Nečudo, že v „odbornej komisii“, ktorá rozhodla o nepridelení dotácie...nemajú stavovské organizácie nijaké zastúpenie...“

Cifrovo blúznenie

Dokážeme pochopiť, že rozladený Cifra blúzni o akomsi sprisahaní „záujmových skupín“, ktoré podľa neho obsadili odborné komisie FPU. Nechápeme však jedno: ak by malo byť podľa neho a v komisách FPU by boli zástupcovia SSS (žiadne iné stavovské združenie sa tam nepchá), ako by to rozhodovanie vyzeralo? To by v žiadosti o podporu každý uviedol, či je členom nejakej stavovskej organizácie a ktorej? A podľa toho by dostával body? Členovia SSS, delegovaní do komisií FPU by uprednostňovali a podporovali projekty svojich členov, aby tak zabránili "skupinkárčeniu"? A čo potom iné profesné združenia, náboženské obce či národnostné menšiny, čo ak by aj oni chceli byť v odborných komisiách a strážili by, či ich členovia dostávajú primerané dotácie či granty? 

Návrat pred 1989?

Ak by to bolo takto, vrátili by sme sa pred rok 1989, keď všetci obyvatelia museli byť niekde organizovaní, museli byť členmi "stavovských" organizácií, aby im mohla vyjsť kniha, mohli niekde hrať či vystavovať a podobne. FPU posudzuje a podporuje umelecké projekty a projekty, podporujúce komunikáciu o umení, nie spolkovú činnosť. Dôležitá je kvalita a očakávaný prínos týchto projektov, nie to, či je niekto niekde členom. Ak chcú členovia SSS získať dotáciu, môžu si podať žiadosť v príslušnom programe a ak majú relevantné výsledky a projekt je kvalitne pripravený, pravdepodobnosť, že získajú dotáciu, je vysoká. Na túto tému odporúčame každému preštudovať si stránky FPU - všetko je tam dostupné, zrozumiteľné a transparentne zverejnené, nikto nič neskrýva.

Čo teraz?

Je pohodlné hodiť vlastné zlyhanie na niekoho iného, prípadne to označiť za sprisahanie nejakých „záujmových skupín“. Všetky tri literárne časopisy mali už dávno prejsť na internetovú platformu, opustiť drahý papier a tradičnú distribúciu, začať publikovať na webe, aby mohli naplniť svoje poslanie: pomáhať rozvoju slovenskej literatúry a kultúry. Už pätnásť rokov zažívajú printy svoj strmý pád, ich predaj a čítanosť neustále klesajú. V redakciách LT, Dotykov a Romboidu však akoby zaspali kdesi na začiatku 90. rokov, akoby nepoužívali internet, ale písacie stroje a telefóny na pevnej linke. Neprekážal im klesajúci náklad a veľká remitenda, ani to, že ich opúšťali čitatelia a autori. Každý rok čakali na dotáciu, každý rok dúfali, že bude vyššia a papier zlacnie. Rovnako im neprekážalo, že to, čo ponúkajú, je v čoraz väčšom rozpore s tým, čo to stojí. Ak niekto ohrozoval pluralitu a názorovú rozmanitosť (ako o tom píšu Brendza a Cifra), potom sú to práve oni, pretože za tých cca 140 000 eur, ktoré tieto časopisy požadovali na svoju existenciu, iní dokázali vydávať minimálne trikrát viac. Takže jediné, čo môžeme vydavateľom Literárneho týždenníka, Dotykov a Romboidu poradiť je: vypracujte projekty, ktoré budú mať zmysel a naozaj niečo slovenskej literatúre prinesú a prihláste sa s nimi do do najbližšej výzvy FPU.