Režisér Juraj Johanides šokuje formou i obsahom! Jeho televízna Chvíľka poézie je provokatívna, prekvapujúca a búrajúca zažité predstavy o tom, ako má vyzerať poézia v televízii!

Michal Habaj patrí medzi zopár slovenských básnikov, ktorí sa dočkali prekladov a medzinárodného uznania už počas svojho života. Jeho samostatné knihy vyšli v Mexiku a v Maďarsku, zastúpený je aj v zborníkoch, ktoré vyšli v nemčine, macedónčine a taliančine. Nečudo, že si ho vybral režisér Juraj Johanides a jeho poézii dal naozal nečakaný a veľkorysý priestor: herec Ivan Martinka recituje Habajovu báseň Vyslobodenie (zo zbierky Caput Mortuum) cez megafón v nákupnom centre Eurovea!

Mŕtva hlava

Druhú báseň (Zasvätenie) recituje Ivan Martinka v idúcej sanitke a svoj priestor dostatne aj básnik Ivan Habaj, ktorý vysvetlí pôvod názvu zbierky: „Caput Mortuum, v preklade mŕtva hlava, je odtieň hnedočervenej farby, ktorý dostal pomenovanie podľa krvi zaschnutej na popraviskách... V knihe sa prelína viacero časových pásiem, minulosť, prítomnosť i budúcnosť tu jestvujú naraz, synchrónne, vedľa seba a cez seba, rovnako ako skutočné a fiktívne udalosti... Toto je správa o prvých a posledných dňoch ľudstva, o konci a zrode, o premene sveta...“ Do toho všetkého ešte duní hudba Krzysztofa Pendereckého (Kosmogonia), takže nepripravený divák môže zažiť až šok z predávkovania poéziou!

Slovo, hudba i obraz

Za pozornosť stojí celý projekt Chvíľky poézie, ktorý od minulého roka postupne realizuje režisér Juraj Johanides. Tento majster krátkych vizuálnych foriem, ako je reklama (vyhral množstvo reklamných cien), krátky či dokumentárny film a hudobné videoklipy, dokázal na 7 minútovom priestore hotové zázraky: vždy zaznie nielen poézia, ale aj hovorené slovo, silná hudba a filmársky obraz je častokrát taký zaujímavý, že „prekrikuje“ samotnú poéziu. 

Nedeľná chvíľka poézie

Klasická socialistická Nedeľná chvíľka poézie každý týždeň (celé 70. a 80. roky) v nedeľu večer (po správach, pred hlavným programom) pracujúcim pripomenula, že k životu v totalitnom socializme patria aj verše. Tie im upokojujúco a optimisticky zarecitoval podaktorý národný umelec či umelkyňa. Vďaka tomu si pracujúci uvedomili, že nedeľa končí a na druhý deň treba opäť ísť do roboty. A takto, so zdvihnutou žlčou a hnevom, pozerali na národného umelca a preklínali celú poéziu, akoby za komunistickú mizériu mohli práve poeti a poetky. A tak komunisti zdarne budovali imidž poézie ako čohosi zbytočného a absurdného.

Aj ikona zradila

Súčasná Chvíľka poézie, ktorá používa v znelke tradičné logo aj hudbu (C. Debussy - La fille aux cheveux au lin), vypustené bolo len „nedeľná“, je všetko možné, len nie klasická, optimistická či upokojujúca. Johanides túto koncepciu odmietol, pretože vedel, že pracujúci sa rozčúlia tak či tak, nech by im verše recitovala Angelika s Vinnetuom a Magdou Pavelekovou naraz. Je možno prekvapujúce, že tento projekt vytvára a vysiela RTVS, pretože Johanides zámerne provokuje, vyrušuje a vyberá si autorov, témy, básne či interpretov, nad ktorými väčšinové publikum len škrípe zubami. Ešte aj Dušan Jamrich, ikona socialistickej Nedeľnej chvíľky poézie, u Johanidesa prijal hru a Ferlinghettiho strhujúco (ako inak?) recituje vo vyrušujúco blikajúcej modrej farbe, ktorá spoľahlivo rozzúri aj tú najzarytejšiu a naoddanejšiu prívrženkyňu recitujúceho Dušana Jamricha.

Toto je tá vaša poézia?

Toto je tá vaša poézia? Kričia rozčúlení pracujúci a vyratúvajú, koľko všeličoho užitočného a zábavného mohla RTVS za tie peniaze natočiť. Našťastie, kde je vôľa, tam je i cesta a Juraj Johanides v priebehu jedného roka nakrútil vyše desať úžasných Chvíľ poézie. Niektoré pri prvom pozretí pôsobia zvláštne, ale pri tom druhom či treťom sa odrazu poézia, obraz aj intepretácia spoja a ukáže sa, že Johanides to má všetko dokonale premyslené a pod kontrolou.

Tu si môžete pozrieť Chvíľky poézie, ktoré sú uložené na youtube:

Michal Habaj: Vyslobodenie, Zasvätenie (recituje Ivan Martinka)

Günter Eich – Tábor 16, Inventúra, Druhý sen, Piaty sen (pri príležitosti 75. výročia ukončenia 2. svetovej vojny recitujú herci divadla DPM: Barbora Andrešičová, Šimon Ferstl, Braňo Mosný, Tomáš Pokorný)

Jean Cocteau – Obrazy a sny (recituje Peter Bebjak do dedinského rozhlasu v Rastislaviciach a maliar Andrej Dúbravský)

Walt Whitman – Spev o mne (recitujú Martin Huba, Anna Polcková, Katarzia, Zuzana Šebíková, Pavol Čekan, Monika Tódová, Juraj Benetin, Michal Havran, Michal Kaščák, Richard Autner)

Louise Glücková – Večerné prechádzky (predhovor Monika Zumríková Kekeliaková, recituje Éva Bandor)

Oleg Pastier – Básne (recitujú Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál, František Mikloško, Rudo Sikora, Ľudmila Pastierová, Oleg Pastier)

William Shakespeare – Sonety 44, 75, 55 (recitujú Matej Marušin a Kristína Kanátová, venované Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej)

Miroslav Válek – Neviditeľné auto, viditeľný strom, Kozmonauti (recitujú Róbert Jakab, Dominika Morávková)

Lawrence Ferlinghetti – Obrazy zmiznutého sveta (recituje Dušan Jamrich, predhovor prof. Peter Zajac)

Richard Kollár – Nevieme (Poetický prejav matematika Richarda Kollára o dátovom pekle interpretuje Milan Markovič)

Tu si môžete vypočuť rozhovor Juraja Johanidesa s Andreou Makýšovou Volárovou o tom, kto prišiel s myšlienkou Chvíľky poézie a ako vznikali niektoré epizódy: