Mária Ferenčuhová rozhodne nespí na vavrínoch. Hoci jej básnická zbierka Imunita (Skalná ruža, 2016) pozbierala niekoľko literárnych ocenení a preložili ju do slovinčiny, francúzštiny, srbčiny a ukrajinčiny, zbierka Černozem (Drewo a srd, 2020) vyšla v španielčine a výbery jej poézie vyšli v angličtine, gréčtine a macedónštine, neúnavná poetka pracuje na ďalších projektoch! 

Keď nepíše poéziu a nevenuje sa filmovej vede, prekladá! Možno to robí všetko naraz, to však nie je podstatné. Po prekladoch Laurenta Bineta (HHhH, Marenčin PT), Michela Houllebecqua (Rozšírenie bojového poľa, Literárna bašta) a Alaina Mabanckoua (Rozbitý pohár, Absynt) sa Mária Ferenčuhová dala na preklad komiksu. Nečakajte, že preložila Káčerovcov alebo Asterixa, vrhla sa na čosi vznešenejšie. Podaktorí tomu hovoria aj grafický román, čo znamená, že ide o román v obrázkoch a konkrétne ide o dielo iránsko francúzskej autorky a kresliarky Marjane Satrapi nazvané Persepolis.

O čom je Persepolis? Tu je v skratke dej: autorka nás prenesie do jej detstva a dospievania v Iráne a krátkeho obdobia stráveného po jej emigrácii v Rakúsku. Ocitneme sa v období islamskej revolúcie, vojny s Irakom a sprísňovania spoločenských pravidiel radikálnymi klerikmi. Detská rozprávačka Mardži rozoberá všetky dôležité témy, ktoré v nej rezonovali a zohrali dôležitú úlohu, či už je to náboženský fundamentalizmus, totalita, bezuzdné vraždenie odporcov režimu, ľudské práva, migrácia alebo problematika spojená s rodom a pohlavím, pričom v čitateľovi vyvoláva celú škálu emócií od hrôzy, smútku, cez radosť, údiv, až po smiech.

Prvé slovenské kompletné vydanie Persepolis je určite dôvodom na rozhovor s prekladateľkou Máriou Ferenčuhovou a ten pre Literát.sk pripravila Ivana Zacharová.

Čo vás na Persepolise zaujalo, že ste sa podujali na preklad? Poznali ste autorkinu tvorbu už predtým?

Persepolis je síce môj prvý grafický román, ale komiksovými zošitmi som ako prekladateľka začínala. Ešte na vysokej škole som pre vydavateľstvo Egmont prekladala vtedy veľmi populárnych Šmolkov. V tom čase som prekladala aj dialógové listiny viacerých televíznych seriálov, čo je v princípe podobná práca: tiež sú v nich krátke, hovorové vety, a význam je často len naznačený, pretože istú jeho časť nesie obraz. Persepolis som už poznala vďaka jeho filmovej podobe z roku 2007, takže som ani sekundu neváhala, keď ma vydavateľ František Malík oslovil s ponukou preložiť jeho knižnú predlohu.

Autorka Marjane Satrapi vyrastala v Iráne v revolučných a následne vojnových rokoch. Možno si čitatelia povedia, že keďže vojna zúri aj za našimi hranicami, nepotrebujú čítať o tej iránskej. Prečo by podľa vás určite mali po tomto výnimočnom diele siahnuť? 

Vojnové šialenstvo môže byť vo svojich prejavoch podobné, no historické, spoločenské i kultúrne kontexty jednotlivých krajín zasiahnutých vojnou sa líšia. Mám dojem, že o blízkom a strednom východe toho na Slovensku vo všeobecnosti vieme dosť málo – ak aj situáciu v Iráne sledujeme, ako dnes pri súčasných protestoch, čo sa rozhoreli po smrti Mahsy Amíní, ktorá zomrela v Teheráne potom, ako ju zadržali pre nesprávne nosenie hidžábu, málokedy ich vnímame v širších historických súvislostiach. Persepolis je príbehom detstva a dospievania autorky Marjane Satrapi, no je aj portrétom iránskej spoločnosti od konca 70. rokov 20. storočia až po polovicu 90. rokov. A práve tento širší kultúrno-politický pohľad nám môže pomôcť lepšie pochopiť aj súčasné iránske protesty. Na jednom mieste v románe, kde strážcovia revolúcie (dnes sa volajú inak, ale princíp ich fungovania je rovnaký) hliadkujú, či ženy dodržiavajú zásady „správneho odievania“, Marjane Satrapi hovorí: ak denne so strachom myslíte na to, či máte na sebe adekvátne dlhé a široké šaty alebo správne nasadenú šatku, nezostáva vám už veľa priestoru myslieť na to, kým vlastne ste a či máte dosť slobody. Myslím, že je to veľmi presné. 

Na prvý pohľad by sa zdalo, že prekladať komiksy je jednoduché. Môžete nám prezradiť v čom spočíva rozdiel medzi prekladom komiksu a trebárs románu?

Najprácnejšie je asi nájsť správny pomer medzi presným významom, hovorovosťou a rytmom či dĺžkou preložených viet. Trochu to pripomína úpravu dialógov pri preklade pre dabing, aj preto sú skúsenosti s audiovizuálnym prekladom pri komiksoch výhodou. 

Vyskytli sa pri preklade nejaké ťažšie prekladateľské oriešky?

Tie sa vyskytnú vždy. Niektoré slovné hračky, ktoré fungujú v origináli, sú do slovenčiny nepreložiteľné. Ak navyše význam prechádza nielen priamo z francúzštiny do slovenčiny, ale má korene v perzštine, človek sa pri preklade občas naozaj zapotí. 

Francúzsky jazyk má množstvo rôznych členov, trojslovná veta v slovenčine má vo francúzštine o jedno či dve slová viac... Bolo náročné prispôsobovať text do jednotlivých okienok, aby neboli trebárs prázdne alebo naopak? 

To je pravda, text vo francúzštine býva vďaka členom zvyčajne vždy o čosi dlhší, no pri dialógoch to vie byť občas aj naopak! Francúzština jednak nemá pády, takže priestor v bubline nezaberajú rôzne pádové koncovky, jednak má v hovorovej reči k dispozícii veľké množstvo jednoslabičných či dvojslabičných slov, ktoré sú slovenčine hoci aj trojslabičné. S preloženými vetami sa potom treba ešte hrať – skracovať ich, nahrádzať synonymami, alebo naopak hľadať prirodzene znejúce perifrázy. 

Spojili ste sa v rámci konzultácie aj s Marjane Satrapi?

Nie. Persepolis nie je písaný extra zložito, aj keď je veľmi komplexný z historického i spoločensko-politického hľadiska. Nie je v ňom však veľa významových ambivalentností, ktoré by som musela konzultovať priamo s autorkou.

Bolo náročné poradiť si s reáliami zo života v Iráne? Predsa len, komiks je plný informácií, o ktorých našinec nemá toľko informácií.

Jedným z dobrodružstiev prekladateľskej práce je aj to, že si vyžaduje, aby sa človek s každým novým projektom dovzdelával. K iránskym reáliám som pristupovala obozretne, veľa som „factcheckovala“ a finálnu verziu som, najmä z hľadiska niektorých kultúrnych reálií a prepisov perzských mien do slovenčiny, konzultovala ešte s prekladateľom z perzštiny Jozefom Vrabčekom. 

Ktorý výrok, pasáž alebo opisovaná udalosť z knihy vás najviac zaujali?

Fascinovalo ma doslova všetko, detstvo na pozadí revolúcie a potom vojny Iránu s Irakom (korektúry tejto časti som robila akurát v čase, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu a bolo to pre mňa takmer neúnosne ťažké). Mimoriadne som však súznela aj s obdobím Marjaninho štúdia vo Viedni, kde sa ocitla ako štrnásťročná a bez rodinného zázemia, ale aj s obdobím ranej dospelosti a vysokoškolského štúdia v Teheráne, keď bola síce doma, no pohybovala sa v prostredí politickej neslobody. Napriek tomu, že detstvo aj mladosť som prežila v oveľa mäkších a slobodnejších podmienkach, dokázala som sa s postavami románu silno identifikovať.

Máte nejaký prekladateľský sen? 

Mám ich mnoho. Rada by som preložila niektorú z kníh Annie Ernaux alebo poéziu Emmanuela Hocquarda. Zároveň však pri preklade uplatňujem stratégiu prekvapení: intuitívne viem, že tie správne knihy si ma jedného dňa nájdu aj samy.