Text
Ľubomír Feldek
LIST PSEJ MATERE NEDEĽNÝM HOSŤOM
List vám píšem, hostia moji milí,
v nedeľnej, už tichej nočnej chvíli,
ja, príbuzná vaša spod Vysokých Tatier,
ja, vaša psia mater.
Vďačná som vám, že ma radi máte,
že sa do mňa radi posielate,
oj, veľmi som za to vďačná osudu,
že v nedeľu klopete mi na búdu.
Viem ja dobre, prečo.
Viem ja, v akej veci.
My zvieracou rečou
zbrataní sme všetci.
Ale je tu jedna veľká chyba –
moja búda neveľká je iba.
Azda jeden z vás v tej búde pohodlie si spraví –
možno ten, čo ženám vraví, že sú kobyly či kravy.
No čo ďalší znalci tohto nárečia?
Rada by som aj ich uvítala.
No môže byť moja snaha najväčšia –
čo narobím, keď je búda malá?
A veď sú aj iné pekné búdy,
kde vítané budú vaše údy,
kde čakajú na vás pekné kosti,
nuž prijmite môj list bez trpkosti.
Hej, aj inde môžete sa biť o zrnko prosa
a v nedeľu posielať sa do kelu....
A už iba o jedno vás tieto riadky prosia –
psom dožičte aspoň jednu tichú nedeľu.
S pozdravom
psia mater
spod Vysokých Tatier.
